July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

57.

Napriek Jungkookovým pokusom vyhnúť sa Seokjinovi, starší našiel spôsob, ako s ním hovoriť. Pokúsil sa o to niekoľkokrát, očividne sa so zvyškom chalanov dohodol, aby všetci odišli, hneď ako Jungkook vojde do miestnosti. Bolo to hlúpe a zbytočné, pretože Jungkook to najčastejšie ukončil tým, že odišiel alebo jeden z chalanov neuvidel signál a zostal v miestnosti.

Nechcel byť naštvaný alebo Jinovi nikdy neodpustiť, koniec koncov to bol jeho najlepší kamarát a vždy bude. Stále bol však zranený a vedel, že starší môže povedať niečo, čím ho prinúti sa rozplakať a objať ho. Nechcel, aby sa veci vrátili k starému, chcel, aby sa zmenili.

A tak po Jinovom piatom pokuse, sa Jungkook konečne rozhodol prestať byť takým faganom a počúvnuť Taehyunga (ktorý mu niekoľkokrát povedal, aby prestal byť bezdôvodne nahnevaný a porozprával sa s Jinom, ktorý bez neho vyzeral nešťastne).

Boli na pláži a Jungkook so slnečnými okuliarmi ležal na pláži. Boli s nimi len Yoongi a Jimin, ktorý sa pod malým kusom látky objímali a trvali na tom, že aj to sa počíta ako prikrývka. Bolo trochu nechutné, keď Jimin povedal Yoongimu, aby mu natrel chrbát opaľovacím krémom a začal stonať, len čo sa to zmenilo na masáž. Jungkook sa okamžite postavil a odišiel, miesto toho sa rozhodol ísť bližšie k brehu.

O chvíľu neskôr naňho dopadol tieň a on sa obzrel, uvidiac tam stáť Jina v celej svojej kráse. Mal na sebe košeľu, modré plavky a vo vlasoch mal slnečné okuliare, vďaka ktorým vyzeral ako model.

Jungkook odvrátil zrak a sledoval, ako sa slnko odráža od hladiny mora. Predstieral, že si ani nevšimol, ako si Jin sadol vedľa neho a odkašľal si. Bolo to nepríjemné, nikdy predtým sa takto medzi sebou nesprávali. Nenávidel to.

„Nemôžem uveriť, že už o týždeň odchádzame. Je to ako včera, čo sme sa sem balili," povedal Jin s menším smiechom. Jungkook hmkol. Starší si povzdychol a pokračoval. „Ideš s Taem do Daegu?"

„Nie."

„Oh. Myslel som si, že ste teraz... spolu?" spýtal sa váhavo.

„Sme."

Seokjin mľaskol jazykom, no nič nepovedal. Jungkook sa chystal odísť, no zastavila ho ruka. Kradmo sa na Jina pozrel. Vďaka filtru jeho vlastných okuliarov vyzeral trochu ružovo. Vďaka nim vyzeral celý svet ako vintage film; páčilo sa mu to.

„Naozaj to znovu spravíš?" spýtal sa s bolesťou v hlase. „Len prosím, Jungkook ja – nemôžem. Nenávidím to, potrebujem ťa. Buď môj kamarát, prosím. Je mi ľúto, že som ti o Namovi nepovedal, ale ja –"

Jungkook si odfrkol.

„Nikdy mi nič nepovieš. Vôbec. O ničom."

Jin zakňučal.

„Ale to preto, že som uzavretá osoba..."

„To je super, neočakávam úplné podrobnosti o tvojich sexuálnych zážitkoch s Namjoonom, len... si môj najlepší kamarát, chcem byť súčasťou tvojho života a necítim sa, že by som bol," priznal, cítil sa ľahšie, no ťažšie zároveň. Bolo to zvláštne combo; uľavilo sa mu, pretože sa zbavil záťaže a nosil na pleciach menšiu váhu, no tiež sa cítil ťažký, len čo tie slová opustili jeho ústa a sledoval, ako sa Jinovi prekvapene rozšírili oči.

Potriasol hlavou, ruku natiahol smerom k jeho plecu a stisol mu ho.

„Kooks, si pre mňa ako rodina. Verím ti viac ako sebe. Je mi ľúto, že som ťa prinútil sa takto cítiť, akoby si bol pre mňa nedôležitý," priznal, zložil si okuliare a úprimne sa naňho pozrel.

Jungkook cítil v očiach slzy a bol rád, že ich okuliare zakrývali. Nechystal sa ani zložiť si ich.

„Myslíš to vážne?" spýtal sa ticho. Jin prišiel k nemu a prikývol.

„Sľubujem. Pokúsim sa ti... viac o sebe hovoriť. Nikdy som si nemyslel, že sa ľudia takto zaujímajú, vieš?" povedal zamyslene a navlhčil si pery. Jungkook pootvoril prekvapene ústa. Vždy si myslel, že Jin s nim svoj život nezdieľa, pretože nechcel, nie preto, že si myslel, že ľuďom je to jedno. Vždy keď sa ho pýtal na jeho život, myslel si, že sa len snaží byť zdvorilý?

„Zaujímam sa, hyung. Veľmi," povedal a starší sa naňho úprimne usmial, až si nemohol pomôcť a usmial sa naňho tiež.

„Teraz to vidím."

Bol to Jungkook, ktorý ho potom objal, omotal ruky okolo staršieho nahej hrude a pritiahol si ho bližšie sebe. Cítil sa ako malé dieťa, ktoré hľadá lásku u svojho staršieho brata a povzdychol si, len čo ho Seokjin rovnako rýchlo objal a pobozkal ho na čelo ako otec. To bolo všetko, čo potreboval. Následne sa od seba odtiahli.

„Takže ty a Namjoon...?" spýtal sa po chvíli a prekvapene zdvihol obočie. Jin sa divne zatváril.

„Zatiaľ nie... my... je to dlhý príbeh. Myslím, že by som ti ho mal povedať úplne od začiatku? S um, detailmi?"

Jungkook sa uškrnul a natešene prikývol. „Prosím. Nič nevynechaj."

A Jin prvýkrát skutočne nič nevynechal.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Už by mohla byť nejaká drama, nie?(☞ ͡ ͡° ͜ ʖ ͡ ͡°)☞

Už je to naozah dlho, čo som z tohto príbehu vydala za deň dve kapitolky🥺 Mne už chýbajú do konca preložiť 5 kapitoliek, ale vám zostáva viac, pretože som s prekladom popredu 🥰❤

Luv y soo much🥰❤😍