July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

43.

Jungkook držal Taehyunga aj keď už boli na chate. Starší sledoval podlahu a v okamihu, kedy sa z gauča postavil Jimin a bol pripravený zabaliť svojho najlepšieho kamaráta do medvedieho objatia, Jungkook potriasol hlavou, naznačiac mu 'teraz nie'. Jimin sa zamračil, no neodvrával. V kúpeľni počul tiecť vodu a jediný v obývačke boli Jimin, Yoongi a Hoseok. Yoongi mal Jimina v lone a sledovali televíziu, zatiaľ čo sa mu hral s vlasmi a Hoseok si opieral hlavu o jeho plece. Všetci sledovali, ako idú do svojej izby, no nič nepovedali.

Jungkook predstieral, že na Hoseokovej tvári nevidí malý úsmev a nevšíma si malých tichých rozhovorov, ktoré Yoongi s Jiminom zdieľali, zatiaľ čo ich sledovali.

„Nebolo to také zlé, nie?" spýtal sa Taehyunga, keď za nimi zamkol dvere, neobťažoval sa ani zasvietiť svetlo a obaja išli priamo k posteli.

Taehyung si niečo zamrmlal popod nos a ľahol si k nemu, pritiahnuc si k hrudi a objímuc jeden veľký vankúš. Vyzeral tak drobno. Jungkook mu rýchlo prehodil ruku okolo pása, pritiahol si ho bližšie a vtisol mu na líce bozk. Taehyung si povzdychol a pritúlil sa k nemu.

„Chceš sa o tom porozprávať?"

„Nie..." 

Jungkook si vydýchol a na chvíľu zatvoril oči, premýšľajúc nad tým, čo má robiť ďalej. Nechcel na Taehyunga príliš tlačiť, nechcel, aby sa pred ním znovu uzavrel. Už teraz to bolo dosť tvrdé. Premýšľal, ako mohol byť celý ten čas taký slepý. Ako si nemohol uvedomovať, že Taehyung po celý ten čas trpí.

„Má to niečo spoločné s tým, prečo si nikdy nezavolal?" ticho sa spýtal, starostlivo dávajúc pozor na svoj tón a slová, aby neznel, akoby ho zo všetkého obviňoval. Nechcel od neho počuť úplne všetko, ale aspoň aby mu povedal, či to s tým súvisí.

Taehyung vydal nejaký neidentifikovateľný zvuk a potom si povzdychol. Bolo to trochu rozkošné a Jungkook sa začínal milovať tie maličké gestá, ktoré starší robil. Bol tak blízko, že mohol cítiť jeho parfum. Bolo také ľahké sa oklamať, uveriť domnienke, že je to teraz medzi nimi také, ako bývalo. Vedel, že ak by ho mal teraz pobozkať, pobozkal by ho naspäť. Vedel to a bolo mu to požehnaním a kliatbou zároveň.

„Áno."

No nemohol to spraviť. Miesto toho len prikývol a držal ho ešte pevnejšie. Sľúbil si, že sa o tom porozprávajú ráno. Nebude naňho tlačiť, no Taehyung nedokázal potlačiť všetkých svojich démonov, pretože sa bál, že to zaslepí všetkých v jeho okolí; pálili ho oči a bolelo ho srdce. Zaujímalo ho, či o tom Jimin niečo vie... musí, nie?

„Prečo si mi to nepovedal, Tae? Vieš, že mi môžeš veriť."

Taehyung zostal na chvíľu ticho. Jungkook vedel, že by mu to nemalo ublížiť, nie, keď si Taehyung prešiel už toľkým, no nemohol si pomôcť. Vždy mu vo všetkom dôveroval a vedel, že starší nemá pocit, že rovnaká intimita je ďalšou podmienkou toho, aká rôzna bola hĺbka ich citov.

„Tu nejde o – dôveru. Len... to nechaj tak, prosím," trval na svojom Taehyung a jeho tón bo vyčerpaný, takže Jungkook prikývol, hoci to nemohol vidieť.

Rozmýšľal o Taehyungovej konverzácií s matkou, ktorú počul, zatiaľ čo sa hral so staršieho vlasmi, nad čim sa pritiahol bližšie k nemu.

Nikdy tú ženu nestretol, videl ju raz iba z diaľky, keď boli mladší. O Taehyungovej rodine toho veľa nevedel, iba že má staršieho brata a jeho otec zomrel skôr, než sa stihol narodiť. Sotva o tom rozprával, čo by za normálnych okolností v ľuďoch vyvolávalo niekoľko otázok, no vzhľadom na to, že sa navzájom videli len raz za rok, nikdy o tom veľmi nepremýšľal. Vždy bol príliš zaneprázdnený bozkávaním sa s Taehyungom, aby sa na to sústredil.

A keď vám osoba, ktorú milujete povie, že o niečom nechce hovoriť, spravidla ste ticho a zmeníte tému. Jungkook premýšľal, že to nikdy nemal spraviť.

„Dobre. Chceš, aby som ti niečo priniesol? Pohár vody?" spýtal sa ho teraz.

„Um, áno... to by bolo milé."

Jungkook znovu prikývol, pomaly vyliezol z postele a otvoril dvere, vyjdúc von.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Pomaličky sa blížime ku kapitolkám k yoonmin a namjin 🥰❤