July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

40.

Dnes mal zdieľať izbu s Taehyungom. Posledný mesiac boli tie dni dosť často. Vždy sa mu podarilo tomu vyhnúť spánkom vedľa svojho najlepšieho kamaráta. Bolo ťažké dodržiavať pravidlá, ktoré si sám stanovil, keď ochutnal len pred pár hodinami Taehyungové pery. Bolo ťažké ísť, keď sa vám pripomenie presne to, čo vám chýba. Prečo to robil? Len to bolelo a bolelo to aj Taehyunga a ubližovali si navzájom, čo bolo samo o sebe divné, pretože Jungkook bol zvyknutý zdieľať svoju bolesť s Taehyungom. Bol zvyknutý s ním zdieľať absolútne všetko.

Sledoval zatvorené dvere od izby, z kuchyne počul prichádzajúci smiech, keď si Yoongi nasadil zásteru a povedal Jiminovi, aby mu vypadol z cesty alebo bol užitočný, nad čím sa ružovovlasý chlapec zamračil a so zdvihnutou bradou si vyhrnul rukávy. Vedel, ako sa Jin chichotal na niečom, čo Namjoon povedal a odvrátil pohľad, sústrediac svoju pozornosť na dvere. Nechcel o tom ani premýšľať. O tom, čo pred ním jeho najlepší kamarát skrýval. Namjoon a Seokjin sa správali, akoby sa spolu nehádali každý prekliaty deň, len preto, aby prinútili ostatných vysporiadať sa so svojimi hlúpymi a detskými záchvatmi hnevu alebo čo? Zatiaľ čo si oni vyšukali hnev z hlavy, on sa nemohol Taehyunga ani dotknúť bez toho, aby sa skrútil do klbka a neplakal. Vedel, že je nepríjemný, ale to len preto, že žiarli. Na nich, na Yoongiho s Jiminom, na to ako ho starší poučoval o tom, ako sa má správne variť kura, zatiaľ čo Jin sa smial, keď začal Namjoon nešikovne krájať cibuľu. Hoseok ich sledoval a rozprával, komentoval to, ktorý pár robí svoju prácu lepšie.

A potom tu bol on a Taehyung. Delili ich iba dvere, no stovky ďalších zamknutých v ich hlavách. Bolo to absurdné.

Bolo to také smiešne, až mu bolo z toho zle. Chcel, aby mu Taehyung konečne povedal, čo sa dojebalo. Chcel sa s ním porozprávať, postaviť sa za seba a pohovoriť si s ním ako civilizovaní človek, pretože si zaslúžil vysvetlenie... alebo to si aspoň hovoril. Postavil sa, popadol z gauča vankúš a z ničoho nič sa ponáhľal k dverám, na čo stlačil kľučku a vošiel dnu.

Celé jeho odhodlanie a sila vôle mu zmizla na jazyku, roztopila sa a zmizla v momente, kedy uvidel Taehyunga ležať na posteli. Mal zatvorené oči a vyzeral tak krásne. Bol uvoľnený, pokojný, mal na sebe len ten skurvený sveter, vďaka ktorému vyzeral tak rozkošne a nádherne. Ten, ktorý vynášal jeho medovo sfarbenú pokožku na obdiv – bol iba v boxerkách, vlasy mal strapaté a vyzerali tak jemne. Jungkook potlačil povzdych, na čo si ľahol na posteľ vedľa neho a želal si, aby sa mohol vrátiť na svoju stoličku za dverami a predstierať, že tu Taehyunga nikdy takto nevidel; oči mal vytreštené, keď ho uvidel vojsť. Spýtal sa ho, čo tu robí a či tu bude spať, oči vytreštil ešte viac, keď si Jungkook ľahol, akoby nič a očakával rozhovor, bol naň pripravený. No Jungkook nie, už nie.

Prečo bol taký slabý, prečo toto robila láska ľuďom? Jungkook to považoval za nespravodlivé, strašne sadistické. Absolútne všetko, všetko, čoho sa dotkol, Taehyung, ktorý bol hneď vedľa neho a jeho parfém.

A zrazu...

„Ideš spať?"

Jungkook chcel podráždene zastonať.

„Sh."

„Kookie –"

Tá prezývka, tá skurvená prezývka a ten milý tón pokrývajúci všetky jeho slová, ovíjajúci sa okolo jeho jazyka.

„Taehyung, sklapni."

Nie. Stále volaj moje meno, bojuj o mňa, povedz mi, prečo si ma zranil. Čo som spravil? Prečo ti nestačím? Prosím, prosím, prosím.

Miesto toho sa chystal odísť. Jungkook ho rýchlo zastavil skôr, než stihol jeho mozog zaregistrovať, čo jeho ruky spravili. Kládol si otázku, prečo bolo pre Taehyunga také ľahké ho znovu a znovu opúšťať, keď pre neho bola každá druhá sekunda bez neho živou nočnou morou.

„Kam ideš?"

Taehyung bol prekrásny, keď sa naňho pozeral. Tak blízko, no nie dosť blízko. Voňal po kvetoch.

„Čo sa staráš?"

Jungkook si povzdychol, pritiahol si ho bližšie, držal ho za zápästie. Dotyk na akejkoľvek časti jeho tela bol taký dobrý, že sa čudoval, či Taehyung nie je droga a či by sa mohol predávkovať a či by mu to ublížilo dosť na to, aby prestal. Bolo také dobré ho ochutnať, že to hraničilo so závislosťou.

„Taehyung," povedal jeho meno, čo v ňom spôsobilo vlnu zachvenia.

Pobozkal ho a bolo to, akoby bol konečne prázdny pohár naplnený vodou a pretekal.

Chutil lepšie ako predchádzajúcu noc. Taehyung ho bozkával naspäť, chcel niečo povedať, no Jungkook prehltol každú nevyslovenú vetu, ktorá mu vyšla z pier.

Horúčkovité pohyby rúk a zúfalé bozky spôsobil, že obaja prosili, stonali a Taehyung mu povedal, že mu chce vyfajčiť a on prikývol, pretože to bol Taehyung. A to meno mal v mysli zapečatené, jeho jazyk ním žil už roky.

Bolo však príliš skoro. Z ničoho nič ich však prerušil Hoseokov hlas a potom Taehyung ustúpil a Jungkook si všimol jeho nahú hruď. Premýšľal, kedy zmizol jeho jemný sveter a ako to, že hneď, čo jeho dotyk zmizol, si všimol, ako sa jeho pekné a štíhle prsty odťahujú od jeho penisu. Bol úplne tvrdý a zahanbený, keď sa postavil z postele a hľadal svoje oblečenie.

Vtedy započul buchnutie dverí. Taehyung odišiel. Vybehol z izby. Videl ako sa jeho kamaráti za ním s rôznymi výrazmi pozerajú. Ignoroval ich odsudzujúce a spýtavé pohľady a nasledoval Taehyungovú bežiacu postavu bez toho, aby si svoje rozhodnutie dvakrát premyslel. Vedel, že robia scénu, no nedokázal sa zastaviť.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Až teraz počas tej karantény som si uvedomila, ako mi chýba intrákové fitko xdd

Na všetky komentíky vám odpoviem až neskôr večer bcs sa idem zrelaxovať bo sa cítim, akoby ma prešiel kamión xdd

Luv y ❤❤❤❤❤