July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

26.

Oheň založili ako zvyčajne o polnoci. Zapálili drevo, ktoré Jungkook priniesol z lesa a Yoongi ho zapálil pomocou dvoch kameňov, ktoré trel o seba. Jimin ho s obdivom sledoval a pomáhal mu, kládol mu otázky, akoby to Yoongi nerobil takmer každý rok. Namjoon s Hoseokom ukladali s čistými paličkami na taniere mäso, zatiaľ čo Jungkook a Seokjin uložili pre bezpečnosť okolo ohniska kamene a pár pred neho, aby sa im sedelo pohodlnejšie. Našli len tri dobré a o chvíľu ich dotlačili až k ohnisku. No aspoň sa nebude Hoseok sťažovať, že ho bolí zadok.

Len čo ich priniesli, videl na jednej zo skál sedieť Taehyunga. Keď si uvedomil, že ich tam nie je dosť ani pre polovicu z nich, rýchlo sa s plachým výrazom v očiach postavil.

„Môžeš sedieť, je to v poriadku," zašepkal Jungkook, nad čím Taehyung prikývol, než sa znovu posadil. Vymenili si zahanbené pohľady a Jungkook na sebe cítil Jiminov pohľad, no ignoroval to.

Hneď ako bolo všetko pripravené a hodiny ukazovali polnoc, všetci si posadali okolo veľkého ohňa a začali opekať kúsky mäsa.

„Nikdy nebudem rozumieť účelu ohňa uprostred leta," povedal Hoseok, hoci stále zostával bližšie k plameňom.

„Je to tradícia," odpovedal jednoducho Jin, na čo všetci prikývli. Áno, bolo skurvene horúco a každému sa na pokožke pod svetlom oranžových plameňov leskol pot, no toto miesto bolo pre nich ako domov. Jungkook sa nad tou myšlienkou pousmial a natiahol ruku, zoberúc jedno mäso, aby ho urobil nad ohňom.

„Yoongiho plán bol na nič. Všetci sme robili to, čo sme chceli," zasmial sa Namjoon.

„No, to bol môj plán. Sloboda. Ber a sklapni," pokrčil plecami Yoongi, zoberúc si mäso a zjediac ho, aj keď ešte nebolo dostatočne uvarené. Všetci sa nad tým pohľadom zatvárili znechutene. Taehyung povedal svojmu hyungovi, že je nechutné jesť surové mäso a pravdepodobne bude chorý. Yoongi mu povedal, aby sklapli, že baktérie zomrú hneď, ako prídu do kontaktu s ohňom. Jungkook si myslel, že je to pravda, no stále nebolo dosť chutné na to, aby ho zjedli, takže sa rozhodli počať ešte pár minút, kým začnú jesť.

„Pamätáte si, keď sme sem prišli prvý rok?" spýtal sa Jimin, keď v tichosti jedli.

„Aw, chceš rozprávať príbehy?" spýtal sa so zdvihnutým obočím Namjoon. Jimin ho zľahka štuchol do ruky, no prikývol.

„Mali by sme. Je to tradícia táboráka, nie? Naposledy si išiel Yoongi vykričať hlasivky!" smial sa, ukazujúc naňho prstom. Yoongi sa naňho pozrel a zamrmlal si popod nos niekoľko nadávok. Jungkook si to živo pamätal, slzy v hyungových očiach a spôsob, akým ho Seokjin jednou rukou objímal. Yoongi to objatie prijal, aj keď nebol veľkým fanúšikom objatí. Počas sedenia pri ohni, keď sa zdalo, že z ohňa vyžaruje vrelosť ich sŕdc, boli vždy citlivejší. Jungkookovi sa však páčil spôsob, akým si všetci prejavili vzájomnú dôveru a zdieľali pod hviezdami tajomstvá.

„Dobre, začnem!" povedal z ničoho nič Hoseok s veľkým úsmevom, tlieskajúc rukami ako nadšené dieťa.

„Oh, nie, toto bude ďalší z tvojich strašidelných príbehov, ktoré sú v skutočnosti o nás?" spýtal sa so zastonaním Jungkook. Hoseok robil vždy to isté a rozprával príbehy, ktoré boli údajne strašidelné (v skutočnosti neboli, jediný strašidelný prvok bol spôsob, akým sa snažil v náhodných chvíľach skríknuť, aby ich vystrašil, no nikdy mu to nevyšlo) a ktoré boli o siedmych kamarátoch, o ktorých všetci vedeli, že sú to oni.

„Pf, nie. Tento je iný," odpovedal Hoseok, no zastonanie, ktoré od neho všetci počuli, naznačovalo, že klame. „Dobre, tak bolo raz sedem bratov –" začal a všetci zastonali, no Hoseok neprerušene pokračoval.

No v skutočnosti si to všetci užívali.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Vyzerá to tak, že vďaka Pellegrinimu budete mať ďalšie dva týždne mojej plnej aktivity xdd Soo... snáď budete aktívny aj vy 🥺❤ Aby sme si každý mohli niečo dať 🥰❤

Takže... myslíte si, že si zaslúžite dneska ešte jednu kapitolku?🥰 Pretože ju mám už preloženú, ale tak neviem, neviem, či si ju zaslúžite xdd