July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

33.

Keď sa prebudil, Jungkook bol už dávno preč. Taehyung vedel, že si to zaslúži, no i tak to stále bolelo. Bola to bolesť, na ktorú si začínal zvykať, no teraz to bolo intenzívnejšie, pretože konečne dostal chuť na všetko, čo mohol mať, ak by mu zavolal...

Spomínal na tie ľahšie časy, kedy sa prebudil v mladšieho objatí, kedy mali navzájom prepletené končatiny.

Spomínal na tie ľahšie časy, kedy by Jungkookovi neklamal a mladší by nehovoril veci ako 'Nestojím ti ani za hovor?'. Jeho baby mu stálo za všetko.

Bol doňho zamilovaný tak dlho, že si nebol istý, či dokáže určiť presný okamih, kedy sa to stalo. Stalo sa to postupne a tak si myslel, že sa doňho zamiluje stále viac vždy, keď ho vidí... aj keď sa naňho Jungkook nepozeral inak než s hnevom.

Milujem ťa, špičkami prstov si prešiel po perách, hľadajúc na nich tie nevyslovené slová. Počul smiech svojho kamaráta a nejaké zvuky mimo stanu, no bohvie, či sa chce naozaj zobudiť a stretnúť sa s nimi; či chce vidieť ich pohľady, ktoré hovoria, že všetko vedia, Jiminov pohľad plný nádeje a ešte horšie Jungkookov plný... prázdnoty.

Milujem ťa.

Vedel však, že nakoniec stan aj tak musí opustiť. Odďaľoval to tak dlho, ako to bolo možné, chvel sa, keď sa otáčal z boku na bok, snažiac sa znovu a znovu neúspešne upadnúť do spánku. Obviňoval z toho Seokjinov smiech, no vedel, že za to môže len jeho hlúpa myseľ plná nežiadúcich myšlienok.

Zrazu započul blížiaci sa zvuk. Kroky. Zips sa pohol a Taehyung si pritisol k telu prikrývku, vystrašene čakajúc. Tak veľmi chcel vidieť Jungkookov krásny úsmev, upokojujúci a tak známy. No samozrejme, hlboko vnútri vedel, že si to môže len želať, detsky o tom snívať. Jungkook sa naňho neusmial tak dlho, že ten obraz sa stal rozmazanou šmuhou.

Miesto toho, to bola Yoongiho tvár, ktorú videl, než sa starší priplazil s Jiminom v pätách do stanu. Bol prekvapený, že ich tam oboch s obavami v očiach videl, no predstava, že ho prišli pozrieť, mu tiež priniesla radosť, pretože wow, oni sa oňho zaujímali. A nebolo to tak, že by o tom predtým nevedel, no nikdy mu to nebolo pripomenuté.

„Ahoj," Yoongi bol prekvapivo prvý, kto prehovoril.

„Ahojte, chalani – čo, čo tu robíte?" spýtal sa Taehyung trochu chrapľavým a hlbokým hlasom od spánku.

„Všetci už sú hore a pred pár hodinami sme raňajkovali... mali sme o teba trochu strach, pretože nemáš vo zvyku tak dlho spať," vysvetlil Jimin a zahryzol si do pery. Taehyung nebol veľký spáč, takže mal sklony sa budiť skoro, niekedy takmer až v noci. Pretože spánok bol naozaj zbytočný, doslova strata času, ktorú si želal, aby sa jej mohol zbaviť.

„No, nikto ma nezobudil," zasmial sa, hoci nebol pobavený. Nebol si celkom istý, ako sa cíti.

„Jungkook povedal, že si unavený," dodal Yoongi a pohľad mu trochu sprísnel, len čo povedal meno svojho kamaráta, vďaka čomu sa Taehyung posadil a okamžite zavrtel hlavou.

„Nehneval sa na Kookieho."

Yoongi pretočil očami. Všetko to je hlúpe, pomyslel si Taehyung. Také hlúpe a strašné. Znovu sa cítil ako na strednej škole, kedy sa jeho skupinka kamarátov rozpadla a každý človek bol na inej strane, aj keď to nebolo potrebné. Predstava strany, na ktorej nie je s Jungkookom, bola strašná. Vždy bol na jeho strane; stále chcel, stále bol, aj keď to znamenalo byť na seba naštvaný. Koniec koncov, nezaslúžil si to v poslednej dobe?

„Nie som naštvaný. Len som – čo sa, kurva, stalo včera v noci?"

Taehyung odvrátil pohľad.

„Nič."

„Tae... Hobi videl, ako sa spolu s Jungkookom vraciate naspäť do stanu potom, čo sme všetci už spali," povedal Jimin plachým hlasom, čo bolo uňho čudné.

Hoseok. Tak to bol on. Ako si ich všimol?

„Pohádali sme sa, nič to neznamená. Sme v poriadku," pripustil rozhodným hlasom. Bola to hádka. Nasadil masku a predstieral, že sa nechce pri spomienke na Jungkooka roztopiť.

„Ani jeden z vás nevyzerá dobre."

Taehyung vzhliadol tak rýchlo, že mu puklo v krku.

„Čo? Ako sa má? Kde je?"

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Ako sa všetci máte?🙃❤

Dnešná kapitolka je trochu neskôr a nie ráno, snáď nevadí 😊

Ďalšis bude asi až o štvrtej, pretože mám hodinu cez skype :))) (náš učiteľ si proste tú hodinu musí odučiť ._.).

Držte mi palce, pretože sa mi tam naozaj nechce xdd

Luv y soo much ❤❤❤❤