July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

30.

Počul, ako starší lapal po dychu a z ničoho nič sa jeho dotyk vytratil. Jungkookovi bolo bez jeho teplého tela, jeho blízkosti zima. Chýbalo mu to, potreboval to. Sledoval, ako od neho Taehyung pár metrov ustúpil a otočil sa k nemu chrbtom.

„Prepáč, Kookie. Vyzerá to tak – že viem spôsobovať ľuďom... len bolesť," počul, ako povedal utiahnutým hlasom. Jungkook k nemu o krok pristúpil, bol zmätený a mal oňho obavy. Chcel ho držať a niekedy premýšľal, či je to všetko, pre čo tu sú.

„Čo?"

„Mal by som ísť... neboj sa, môžeš zostať v stane –"

„Tae."

„Nechcem to vedieť, dobre?!" skríkol, stále sa neotáčal, vďaka čomu bol k nemu Jungkook bližšie o ďalší krok. Zahryzol si do pery a srdce mu prudko bilo, až kým ho necítil pulzovať po celom tele.

„O čom to hovoríš?" spýtal sa pomaly, trochu sa bál jeho odpovede. Taehyung si sťažka povzdychol.

„Nechcem vedieť – ako som ti ublížil, čo som spravil... prepáč mi to, ale –"

„Nezavolal si," povedal, bol z toho unavený, naozaj. Bol rezignovaný, porazený a bez emócií. Bol ako prázdne plátno, ktoré čakalo na Taehyunga, kým na neho vyleje všetky svoje farby. Aj keď boleli.

Taehyung sa z ničoho nič otočil, obočie mal zvraštené a oči sa mu leskli slzami. Jungkook si ani nepamätal, kedy ho naposledy takto videl, vyzeral ako porcelánová bábika, ktorá sa chystá rozbiť.

„Čo?"

„Nikdy si -nezavolal," začal, snažiac sa stretnúť s jeho pohľadom. „Keď si odišiel. A – jebem ťa, Taehyung, pretože všetkým ostatným si zavolal – ako si myslíš, že som sa cítil?! Som pre teba len nejaký vtip? Chalan, s ktorým sa môžeš počas leta zahrať? Ja –" Jungkook ani nedokončil svoj prejav, ktorý si nepripravil, no zrazu prišiel o všetky slová. Nedopovedal, čo chcel, pretože Taehyung bol zrazu pred ním. Ich telá od seba delila len malá medzera, držal Jungkooka za tvár a hladkal mu ju palcami. To gesto bolo také jemné, milé a uvoľňujúce, že si Jungkook povzdychol. Zatvoril oči, začali mu po lícach stekať slzy a on si ten dotyk užíval.

„Nie, nie, nie, nie. Prosím, nikdy to nehovor. Bože – Kookie. Kookie, môj prekrásny chlapec, môj krásny chlapec," šepkal Taehyung, pritisnúc ich čelá k sebe. Bol tak blízko, tak blízko. Jeho slová boli také nežné ako jeho dotyk, ako pierko hladiace mu krk, ústa a oči a celé jeho telo. Jungkook sa cítil ako na obláčiku. „Si dôležitý, ako si mohol – baby, prosím. Povedz mi, že mi veríš, povedz mi, že to vieš."

Jungkook nevedel nič. Nevedel nič už dlho.

„V – viem čo?"

„Ja – nemohol som zavolať," povedal miesto odpovede na otázku, ktorá ho pálila na perách. Zbabelec.

„Bol na mňa príliš zaneprázdnený, hyung?" spýtal sa s jedom Jungkook a znovu všetky slová, ktoré z neho vyšli, boli nasiaknuté jedom. Takmer videl, ako z nich kvapká na zem, až sa čudoval, či existuje nejaká šanca, že by mu rozpálili topánky. Silou svojich slov Taehyunga od seba odstrčil. Taehyung vyzeral vyplašene, oči mal suché, no smutné. „Huh? Ani neodpovieš?"

„Nemôžem –"

„Aké zhovievavé," odfrkol si, neveriacky pokrútiac hlavou. Stretol sa s Taehyungovým pohľadom, len čo sa staršiemu zúžili oči. „Len – aspoň si mi mohol vopred povedať, že ti nestojím ani za hovor. Povedz mi to."

„Prestaň hovoriť hlúposti," precedil cez zaťaté zuby Taehyung. Vyzeral nahnevane a zabudol na všetok svoj smútok. Jungkook premýšľal, či to všetko bolo skutočné. Možno si uvedomil, že tým prístupom nezískal to, čo chcel a rozhodol sa to zmeniť. Nenávidel sa dokonca aj za to, ako ľútostivo o Taehyungovi premýšľal. Teraz bol len naštvaný. „Okrem toho – ani ty si nezavolal. Prečo?" spýtal sa, takmer obviňujúco zvraštiac obočie. Jungkook ho chcel tak veľmi udrieť. Jednu ruku pevne zaťal v päsť a v jednej sekunde si predstavil, ako ňou zasiahne jeho tvár, nechajúc ho v bolestiach na zemi. Nebolo by to ani kúsok bolesti, ktorú cítil za všetky tie posledné roky a práve teraz.

Nikdy by mu ani nenapadlo Taehyungovi ublížiť. Nie to ešte fyzicky.

Ale aj tak...

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Ďakujem všetkým, čo mi včera odpovedali na otázku 🥰❤ Veľmi mi to pomohlo a som rada, že mám takých čitateľov, ktorím nevadia príbehy bez smutu 😊❤ Aby som ešte raz objasnila situáciu, tak v tomto príbehu jeden smut bude (na konci), otázka sa týkala iného, ktorý pripravujem 🥰❤

Luv y soo much❤🥰😍