July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

44.

Svojich kamarátov našiel na gauči pozerať televíziu, hoci bol Hoseok už preč boli tam tie dve hrdličky. A už tak úplne telku nepozerali.

Jungkook so širokými očami sledoval, ako Jimin horlivo bozkáva Yoongiho. Ruky mal ovinuté okolo jeho krku a trel sa mu o lono. Nemohol uveriť tomu, že jeho kamaráti nemali problém to robiť uprostred obývačky. Zhlboka sa nadýchol, venoval svoju pozornosť kuchyni, otvoril chladničku a vytiahol z nej fľašu vody. Jeho kamaráti jeho prítomnosť ani nezaregistrovali vzhľadom na to, ako veľmi sa venovali sebe. Pravdepodobne by ani zemetrasenie neoddelilo Jimina od Yoongiho pier. Jungkook to považoval za nechutné a ani sa neobťažoval nájsť pohár, než vyšiel z kuchyne a vošiel späť do izby.

Taehyung sedel na posteli a svetlo na nočnom stolíku bolo zapnuté. V tom červenom svetri vyzeral tak roztomilo. Zívol si a natiahol si ruky nad hlavu, pričom sa mu sveter trochu zdvihol a odhalil jeho pokožku. Vždy miloval jeho bruško, také jemné a hladké. Odvrátil zrak, než Taehyungovi podal fľašu.

„Vďaka."

„Jimin s Yoongim tam pomaly jebú," povedal skôr, než si to premyslel. Bol tým príliš traumatizovaný a musel svoju traumu zdieľať s ostatnými. A okrem toho si myslel, že by to mohlo Taehyunga rozptýliť.

Jeho reakcia však nebola presne taká, ako očakával. Po otvorení plastovej fľaše sa Taehyung žiarivo usmial.

„Čo?! Naozaj? To je úžasné!" Jungkook by sa zamračil, ak by to nebolo tak, že by ho ten pohľad potešil. Bol tak rád, že sa vďaka tejto správe usmial.

„Je to nechutné," zachvel sa nad tou živou spomienkou v hlave. „Už nikdy na tom gauči nebudem spať."

Taehyung si z fľaše odpil ďalší dúšok a potom si utrel ústa rukávom od svetra. Zasmial sa. „Ani ja, ale... stále je to dobré. Jimin si to zaslúži."

Jungkook vedel, že medzi Yoongim a Jiminom je nejaké sexuálne napätie, pozostávajúce s Jiminových komentárov. Nikdy si však nemyslel, že je to niečo viac ako len fyzické... no podľa Taehyungovej náhlej radosti usúdil, že ide o niečo hlbšie.

Wow, všetci v ich partii boli zamilovaní? Nemalo by to byť prekvapujúce, pretože väčšina z nich bola bisexuálna a všetci boli atraktívni chalani, ktorí spolu zdieľali veľa momentov... no aj tak. Bolo to preňho zvláštne, aj keď niečo cítil k chlapcovi pred sebou. Všimol si, že ho Taehyung sleduje a stále sedel na posteli so zatvorenou fľašou v rukách. Kolísal sa zo strany na stranu, pohľadom visel na Jungkookovi a keď sa naňho mladší pozrel, odvrátil zrak.

„Ďakujem... za všetko," zašepkal Taehyung o niekoľko sekúnd neskôr. Jungkook sedel na kraji postele a otvoril ústa, aby odpovedal, no mladší pokračoval: „Nevieš, čo to pre mňa znamená – čo pre mňa znamenáš ty."

Ty si ten, čo nemá ani tušenie, Tae.

„To je v poriadku, Tae."

„Nie, nie je. Pretože si stále naštvaný a máš plné právo byť," hlas sa mu zachvel a keď sa naňho pozrel, oči sa mu zaleskli slzami. „Ublížil som ti a je mi to ľúto a stále pred tebou nejaké veci tajím a ty si ku mne kurva milý. Naozaj ma nenenávidíš?" zašepkal.

Potom sa k nemu Jungkook priblížil. Časť z neho naňho kričala, aby prestal byť milý, pretože to bola pravda, ublížil mu. Ale Jungkook už nepočul nič iné ako Taehyungov hlas. Taehyunga, ktorý mu nikdy neublížil úmyselne, ktorý trpel aj keď to neospravedlňovalo bolesť, ktorú mu spôsobil... Jungkook vedel, že ho nemôže opustiť. Nedokáže sa ho vzdať.

Popadol fľašu s vodou a odložil ju, na čo chytil Taehyunga za ruky a preplietol si s ním prsty, než povedal: „Samozrejme, že ťa nenenávidím." Zhlboka sa nadýchol, pevne zovrel staršieho ruku a stretol sa s jeho pohľadom. „Potrebujem, aby si mi povedal, čo sa deje, Tae. Aj keď to bolí. Nechcem na teba tlačiť, ale bude to pre teba lepšie. A možno ti budem môcť pomôcť," dodal s malým upokojujúcim úsmevom.

„Nechcem – nechcem, aby si ma nenávidel," zamrmlal a sklonil zrak k svojmu lonu. Táto Taehyungová neistá stránka Jungkooka stále šokovala. Nenávidel, že dokonca na sekundu pochyboval o jeho láske.

Povedal mu, že ho nenávidí, v lese, no nemyslel to tak. Z nejakého dôvodu si Taehyung myslel, že si zaslúži byť nenávidený a Jungkook ako ho svetlo z nočného stolíka šteklí na tvári ako perie, ako mu osvecuje ústa a oči, aj keď mal v tvári úzkosť, ktorá bola ťažko zmazateľná. V tom okamihu sa rozhodol, že urobí čokoľvek, čo bude v jeho moci, aby zmizla.

„Nie je nič, čo by ma prinútilo nenávidieť ťa, baby. Nič," priznal, no Taehyung vyzeral, že o tom pochybuje. Takže Jungkook neváhal a spojil ich pery, nežne ho pobozkajúc. Pomaly rozdelil ich pery v tichej prosbe. Jungkook bol vždy ako otvorená kniha, no teraz sa mu dobrovoľne otvoril a ukázal Taehyungovi všetky slová, ktoré boli na tých stránkach napísané.

A tak dúfal, že Taehyung bude schopný ich prečítať a veriť im.

A tak ho pobozkal naspäť a Jungkook vtedy vedel, že sa tak stalo.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Prepáčte, že včera nebola kapitolka, ale mala som naozaj naozaj zlý deň 😖💔 Ale! Dneska to vyzerá na super deň! 😏❤ Takže snáď vás kapitolka potešila 😊❤ Nasledujúce sa už budú venovať vedľajším shipom a hobimu😊❤

Luv y ❤❤