July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

14.

„Prečo ma stále ignoruješ? Urobil som niečo zle?" spýtal sa ho po niekoľkých chvíľach Taehyung, vlny boli ich jediným spoločníkom, znovu a znovu narážali na pobrežie. Jungkook vzhliadol od čistej vody, zamračiac sa naňho, pretože áno, celý čas sa mu vyhýbal, no neignoroval ho.

A tak odpovedal: „Neignorujem ťa."

Taehyung naňho prstami šplechol trochu vody, takže Jungkookov nahý trup sa v tom procese trochu navlhčil.

„Hlúposť. Je to len deň, ale mám pocit, že sa dištancuješ, Kookie."

Jungkook sa nad tou prezývkou zachvel.

„Ne –"

„Čo?" spýtal sa takmer vyzývavo.

Nehovor mi Kookie. Alebo baby alebo miláčik alebo akokoľvek inak, čo by mohlo moje hlúpe a nádejné srdce prinútiť k tomu, myslieť si, že tieto slová niečo znamenajú.

To bolo všetko, na čo myslel, no vôbec to nepovedal. Nikdy by nedokázal tieto slová povedať nahlas, otvoriť si srdce, keď sa zdalo, že všetko, čo Taehyung vie, je, ako ho zlomiť.

„Nič," zamrmlal, nohy sa mu aj napriek tomu pohli hlbšie do mora. Voda okolo neho bola príjemná, dostatočne chladná na to, aby trochu uvoľnila to napätie z jeho končatín, aby mu uľahčila dýchanie aj napriek Taehyungovmu pohľadu, ktorý na sebe cítil. Trochu ho sledoval, snažiac sa pamätať si, ako v tejto chvíli Taehyung vyzerá nádherne, ako sa mu pod slnečnými lúčmi leskne pokožka a vlasy sa mu lepia k tvári ako morské riasy. Neskôr ho chcel nakresliť, možno aj dnes večer, pridal by možno nejaké bublinky a vyjadril by kresbou všetky tie slová, ktoré mal povedať, no nepovedal.

„Vidíš? O tomto hovorím," povedal z ničoho nič Taehyung.

Jungkook sa cítil tak maličký, keď ho skúmal pohľadom. Tak malo a úboho, tak hlúpo, nevinne a slabo. Ani jeden deň nevydržal držať sa toho hlúpeho zoznamu. Ako mohol byť taký slabý, ako mohol dovoliť, aby sa to opakovalo –

„Neviem, čo odo mňa chceš, Tae," odpovedal.

„Chcem len teba, svojho kamaráta," povedal tichým hlasom, no dostatočne hlasným na to, aby ho Jungkook počul aj cez zvuk lietajúcich vtákov nad nimi, vlny a hlasný smiech svojich kamarátov. Slovo kamarát ho zasiahlo ako úder do žalúdka. Jungkook bol taký prekvapený, že momentálne nemal ani na to zakašľať.

Oči ho pálili a nie len kvôli soli vo vode.

Nie, nechceš ma.

Ak by si chcel, nevyužil by si ma tak, nevyhľadával by si ma len vtedy, keď ma potrebuješ. Miloval by si ma, staral by si sa o mňa, bol by si všetko, čo som kedy chcel.

Prečo ľudia oceňujú to, čo majú, len čo to stratia?

Prečo ma Taehyung miluje, len keď sa bojí, že ho nebudem nasledovať tak, ako je zvyknutý?

„Tae! Zvoní ti telefón!" ozval sa Jiminov hlas po celej pláži. Jungkooka to trochu vydesilo, tak ho to vystrašilo, že takmer spadol na zadok. Bol rád, že sa nedostali tak ďaleko, pretože sa hneď otočil a uvidel Jimina, ako máva s Taehyungovým telefónom ako s vlajkou. Nevedel, čo je horšie; či to, že Jiminov pohľad bol zúfalý, keď mu odmietol povedať, s kým Taehyung len pred pár hodinami volal alebo či to, že Taehyung v momente na všetko ohľadom neho zabudol a zúrivo sa rozbehol k telefónu.

Ďalší úder do žalúdka, no tentokrát zakašľal.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Už nám ide do tuhého 😏❤

Čo sa týka Singularity, tak dneska bude asi až večer, ak vôbec bude bcs teraz cestujem do Žiliny a čas mi to nedovoľuje xd

I luv y ❤❤❤