July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

39. Jungkook

Dvanásť hodín predtým:

Denné svetlo Jungkooka pálilo po celej tvári a zameriavalo sa na jeho ústa, pripomínajúc mu, že len pred pár hodinami na nich cítil tie jemné druhého chlapca. Seokjin ho skúmal pohľadom. Jimin a Yoongi si niečo šepkali. Jungkook predstieral, že je veľmi zaujatý oblohou. Obdivoval oblaky a spôsob, akým sa im pomaly pohybovali nad hlavami.

Spomienka na predchádzajúcu noc bola jasnejšia ako samotné slnko. Jungkook tak veľmi chcel, aby sa zmenil na oblak a odletel preč. Preč od spomienky na Taehyungové jemné pery a zvuky, ktoré vydával, keď ho k sebe silnejšie pritláčal – Jungkook si povzdychol, pokrútil hlavou a pritiahol tak na seba ešte viac nežiadúcej pozornosti. Jin k nemu zľava pristúpil skôr, než mal čas na útek.

„Čo sa stalo minulú noc?" spýtal sa, sledujúc kútikom oka ako sa Jimin s Yoongim vybrali k Taehyungovmu stanu. Namjoon si začal baliť veci a Hoseok mu s tým pomáhal, no držal sa dostatočne blízko na to, aby ich počul.

„Nič sa nestalo, hyung."

„Myslíš si, že som hlúpy, dieťa?"

Na to sa Jungkook stretol s jeho pohľadom, videl v ňom naliehanie a obavy. To spôsobilo, že mu telom prešla vlna viny. Bol taký vyčerpaný, že sotva s Taehyungom po boku zaspal, bol len pár centimetrov od neho, tak blízko. Mohol sa načiahnuť a dotknúť sa ho, vedel, že by to starší uvítal. Bol to doslova boj, ktorému musel celú noc čeliť. Predtým to však bolo ľahšie, bolo to ľahšie, keď si úplne nepamätal Taehyungovú chuť a jeho jemnú pokožku, jeho parfum a hodvábne vlasy, jeho oči a spôsob, akým sa jeho pery skrúcali do všelijakých výrazov.

„Nie – proste... bože... dojebal som to."

„Áno, to vidím."

„Nemôže to robiť, Jin – veľmi ho milujem."

„Uvedomuješ si, že si to bol ty, kto mi povedal, aby som ti s tým pomohol? Myslím si, že ten zoznam je jeden z najsmiešnejších nápadov, o akých som kedy počul," odpovedal Jin so skeptickým pohľadom, keď presunul svoju váhu z jednej nohy na tú druhú. Jeho uvoľnená póza vyzerala tak ladne. Hoseok ich očividne počul, pretože sa pomaly vzďaľoval od Namjoona a išiel k nim.

„Bol, ale ja – ja tiež... nemôžem to –"

Seokjin prikývol a upokojujúco ho pohladil po chrbte. Vedel, že to gesto by ho malo podporiť.

„To je v poriadku, Kooks... chápem to."

Nie, nechápeš. Nikto to nechápe.

„Urob to, čo cítiš, že je dobré, nasleduj svoje srdce. Ale neignoruj svoj mozog," povedal múdro a vľúdne sa naňho pozrel. Oči sa mu v kútikoch skrčili a na peknej tvári sa mu objavil jemný úsmev. Jungkook si povzdychol, naklonil hlavu na bok a zdvihol obočie.

„Hovoríš to, akoby to bola nejaká ľahká inštrukcia."

Jin sa zasmial, trochu zaklonil hlavu a vtedy si Jungkook všimol tmavočervenú modrinu vo veľkosti palca na jeho krku. „No –"

„Počkať, to máš na krku cucflek?" spýtal sa skôr, než si to premyslel. Potom začul, ako niečo spadlo na zem a otočil sa, uvidiac Namjoona, ktorý sa ospravedlňujúco pozeral na svoj telefón, ktorý ležal na zemi. Zdalo sa, že Hoseok nebol jediný, kto ich rozhovor počul. Počul, ako sa nad Namjoonovou reakciou zasmial.

Seokjin však nevyzeral oveľa pokojnejšie.

„Čo?!" skríkol a rýchlo si zakryl krk. Rukou si zakrýval opačnú stranu, takže cucflek bol stále vystavený všetkým očiam. Hoseok si ho všimol a ešte hlasnejšie rozosmial.

„Oh môj bože – ty a Namjoon...?" spýtal sa Jungkook s vytreštenými očami, pretože Jin o tom vždy odmietal hovoriť a on nemohol uveriť, že jeho najlepší kamarát spravil takú vec. V stane, naozaj?

„Nie. Neviem, o čom hovoríš. Ja – musím ísť," povedal starší, odchádzajúc, než mal Jungkook čas na to, aby niečo dodal. Zanechal mu v spoločnosti pobaveného Hoseoka a Namjoona, ktorý bol celý červený od rozpakov.

Skvelé.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Chceli by ste ešte jednu časť??😎❤