Jungkook je zničený z toho, že každé leto sa Taehyungovi poddá. Takže tentokrát si vytvorí zoznam pravidiel, ktoré musí dodržiavať počas svojho pobytu v Omelas.
1 - Celý čas sa Taehyungovi vyhýbať.
2 - Vyhýbať sa byť s Taehyungom osamote (v prípade...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Zvyšok cesty bol nudný, Jungkook sa rozhodol si trochu pospať, aby mu čas utiekol rýchlejšie, no neúspešne. Oči sa mu odmietali zatvoriť, pretože hneď za oknom bola krásna príroda. Nechal si upokojiť prírodou nervy a úzkosť, ktoré mu pulzovali v hlave. Takmer to fungovalo. Takmer.
Keď konečne dorazili do Omelasu, Jungkook nedokázal rýchlo vystúpiť. Cítil sa vnútri uväznený a len tak sedel, užívajúc si krásu tej krásnej destinácie. Vdýchol vôňu toho krásneho známeho miesta a oči sa mu zaliali slzami. To bol naňho skutočný vplyv tohto miesta, nie, pre všetkých, naozaj. Bolo to, akoby zvyšok roka čakali na moment, kedy príde Júl a konečne si budú môcť oddýchnuť od života a stráviť spolu toľko času, koľko len dokážu na tom najlepšom mieste na svete. Teda za také Jungkook to miesto považoval, aj keď nikdy neopustil Južnú Kóreu.
Pamätal si, kedy prvýkrát navštívili Omelas, Jiminové vlasy vtedy ešte neboli ružové ako dnes, ale čierne. Ako všetci hľadali ubytovanie, ako išli tou dlhšou cestou a Jin tak trochu prešiel cieľ, Yoongiho vyhodili z práce, Jungkook bol vylúčený zo strednej školy a v podstate sa im všetci smiali, akí boli zničení. Boli mladí, Jungkook vtedy nemal ani osemnásť. Mali pocit, akoby bol proti nim celý vesmír a utláčal ich až na samotné dno. A tak si všetci zbalili veci, skríkli 'Jebem ťa, Seoul' a všetci šiesti nasadli do Jinovho auta. Na čerpacej stanici zavolali Taemu a povedali mu, že sa tam stretnú. Taehyung sa vtedy hádaval so svojimi rodičmi kvôli sťahovaniu, takže rovnako ako pre všetkých, tak aj preňho to bol najlepší moment na odchod aj napriek tomu, že musel prísť až z Daegu. Pamätal si, ako dúfali, že to bude úžasné a ako Hoseok stále opakoval 'Zmení nám to životy'. Pamätal si, ako celý deň strávili v aute, pretože Yoongi ešte musel zohnať licenciu. Jin s Namjoonom boli vpredu, Taehyung, Jungkook, Yoongi a Hoseok boli vzadu a Jimin sa tlačil v kufri Seokjinovej starej dodávky. Všetko to bolo úplne nepohodlné a striedali sa, kto bude sedieť na kom. Ku koncu dňa boli všetci zničení a chystali sa to vzdať. Pamätal si, ako si mysleli, že to je všetko zbytočné a mali by sa svojimi hlúpymi nádejami zamerať na nejaký lacný motel, až kým sám Jungkook nenašiel na čerpacej stanici leták o mieste zvanom Omelas.
Omelas; samotné čaro.
Bolo. Je. A vždy bude. Omelas bol skupinka chatiek uprostred leda s krásnou súkromnou plážou s vôňou čerstvých divokých kvetov a eukalyptu. Bolo to miesto, ktoré nebolo také drahé, no až takmer lacné. Pokojné, žiariace nebo, skrytý klenot, Omela bol všetko, čo chceli a dokonca tam bola aj Wi-Fi. Bolo to perfektné. Nebolo to tam také plné ľudí, ktorí by ich iritovali, no nebolo to tam ani také prázdne, aby in to prišlo podozrivé.
A tak tam chodili aj nasledujúce roky a pravdepodobne ešte ďalšie roky budú, pokiaľ bude toto miesto existovať.
Omelas to všetko zlepšil.
„Bože, chýbalo mi to," zašepkal Jungkook a prižmúril oči pred upokojujúcim vetrom, ktorý mu vial priamo do tváre. Pocítil na chrbte niečiu ruku, ktorá mu stisla nežne plece.
„Je super byť znovu doma," povedal Hoseok po pravej strane a všetko, čo Jungkook dokázal spraviť bolo, že prikývol. Pretože áno, kurva, áno, toto bol ich domov.
Netrvalo dlho, kým sa zoznámili s okolím, Seokjin a Jimin odišli k Hyuk-ssi-mu po kľúče od svojej izby, bol to majiteľ miesta, ktorý ich vždy privítal s láskavým úsmevom a varovaním, aby príliš nepili. (Varovanie, ktoré rozhodne ignorovali, ale to je iný príbeh).
„Nemôžem uveriť, že Taehyung neodpovedá na správy. Ani sa mu neposielajú! Ten idiot," zamrmlal Namjoon cez zaťaté zuby a držal telefón vo vzduchu, akoby hľadal signál, pretože áno, bolo jednoduchšie z toho obviňovať Omelas ako toho chalana. Hoseok si s Jungkookom vymenil pohľad, pretočil očami a pery sa mu skrútili do polovičného úsmevu. Jungkook na oplátku len pokrčil plecami, akoby sa snažil povedať 'Ja viem, ale je mi to jedno. Nezaujíma ma. Už nie'.
„Si pripravený stráviť leto s TaeTaem a nechať nás všetkých zhniť v chatách?" spýtal sa ho potom k jeho nešťastiu Hoseok. Jungkook mu venoval divný pohľad, predstierajúc, že mu to ani trochu nezovrelo srdce. Takmer počul, ako vtáčie spievanie utíchlo.
„Čo tým myslíš?"
Hoseok sa tomu len zasmial, očividne jeho otázku nebral vážne, no miesto toho len odišiel k svojmu kufru. Nechal Namjoona, aby mu ho spolu s Jinovým zobral, zatiaľ čo sa sťažujúci Yoongi postaral o svoj vlastný a ten Jiminov. Jungkook s pobavením sledoval svojich kamarátov, na čo si odniesol svoju vlastnú obrovskú, maskáčovú batožinu. Vzhliadol k oblohe, zatiaľ čo jeho kamaráti kráčali po chodníku smerom k ich obvyklej chate. Celá obloha bola jasno modrá a sem tam sa mihol obláčik. Nevadilo by mu, ak by sa rozpršalo, pretože v skutočnosti väčšina jeho najlepších a najvrúcnejších spomienok bola uprostred búrok, takže to bolo v poriadku.
![July, I miss y [TaeKook; TR] ✔](https://img.wattpad.com/cover/213063131-64-k927437.jpg)