Ema

VII.

,,Prečo si mi nedovolil to napraviť?" hovorí na mňa strhaná tvár známej postavy, ktorú neviem priradiť do žiadnej role v mojom živote.
,,Prečo si ma odpísal, keď som sa snažila všetko dať do poriadku?" zakričí nízko položený hlas útlej ženy a cítim sa pri ňom ako malý chlapec.
Rád by som niečo povedal, odpovedal alebo len jednoducho vzdychol od nechápavosti.
Ale nedá sa mi.
,,Prečo ?" počujem vzlyk.
Tvár sa predomnou začne rozmazávať až napokon sa rozplynie.
,,Mama?" zavolám a konečne mi ide hovoriť.

Zrazu vidím len tmu okolo seba a ja zistím, že to bol len výplod mojej fantázie.
Jeden z mnohých.
Sny mávam pravidelne.
Väčšinou o minulosti.
Nočné mory pomaly pominuli, aj keď občas sa nejaká objaví, aby ma zastrašila.
Našťastie to nie je také ako to bývalo počas Heroínu.
Nadýchnem sa a pocítim v ústach sucho.
Nenávidím ten pocit a tak horko ťažko vstanem z postele.
Riadim sa predstavami o tom, kde by asi potencionálne mohol byť kus nábytku, ktorému by som sa rád vyhol.

Bohužiaľ tu bývam len týždeň a tak pri najbližšej príležitosti natrafím na roh skrine na chodbe cestou do kuchyne.

Schytá to malíček ako obetovateľ za celú nohu.
Ako vždy.
Zanadávam.
Počujem známy smiech môjho spolubývajúceho.

,,Včera som si tam buchol nohu ja." povie pobavene a vidím ho ako sa opiera o menšiu kuchynskú linku a tiež má v pohári vodu.

,,Nehovor mi, že aj ty tu ponocuješ." zívnem a načiahnem sa po točke s vodou a bez toho, aby som si zobral pohár, sa napijem.

,,Mal som sprosté sny, čo ma zobudili." povie otráveným hlasom a presunie sa na koženú sedačku v našej jedálenského časti bytu.

Ja ho nasledujem a utieram si rukou vodu z úst.
,,Mal by som si ísť ľahnúť, lebo zajtra nevstanem. Keby si vedel, aké je to na hovno takto v neskorom navštevovať tú jebnutú strednú." posťažujem sa, pretože noc mi otvára centrum úprimnosti.
Úprimne, nechce sa mi učiť hlúposti, ktoré som mal mať už dávno za sebou.
Ale viem, že to je jediná vec, ktorú musím splniť v tomto meste, aby som mohol vypadnúť.
Je to ako vstupenka do budúcnosti, ktorá nebude mať nič spoločné s minulosťou.

,,To chápem, kamoš." potlapká ma po pleci a načiahne sa po mojej krabičke s cigaretami.

Očami mi naznačí, či môže a ja prikývnem.

,,Našťastie ja som to stihol. Až potom som podlahol tomu svinstvu." znechutene sa zamyslí.

Po tom ako si zapáli, mu zapaľovač zoberiem z ruky a zopakujem systematický pohyb.
Cigareta v pravej ruke, následné priloženie k ústam a potom stlačenie ľavého palca a nádych počiatku dymu, ktorý sa vytvoril mojou vôľou.

,,Ako si na tom s robotou?" napadne mi otázka a vyfúknem dym do stropu.

Je to komické, keďže je tak 2 metre od nás balkón.

Ale kašľať na to.

,,Pozajtra nastupujem ako pomocná sila v kuchyni." uškrnie sa.

Medzi prednými zubami má medzeru, ktorá ho jednoducho robí Sebastianom, akého poznám.

,,To vyzerá chutne." sarkasticky podotknem.

,,Je to dočasné, hádam sa pre mňa nájde aj niečo lepšie." skonštatuje a pukne si ztuhnutý krk.

Prikývnem a dofajčím posledný kúsok cigarety.

,,Inak, Harlo?" povie po chvíli a tiež si zahasí svoju cigaretu.

,,Čo?" poviem zvedavo.

,,Tá baba, čo tu bola, vtedy v sprche..." začne pomaly a cítim z neho istú citlivosť, lebo sa nechce špárať v mojich veciach.

,,To bola tá o ktorej si mi hovoril?" dokončí otázku.

,,Prečo si to myslíš?" opýtam sa kontrolne.

,,Nie si typ, čo by mal rád ženy a vodil by si ich do sprchy." uchechtne sa.

,,Je to ona, ale je výnimka. Taká tá, čo potvrdzuje pravidlo o mizogýnii a haptefóbii." skonštatujem.

Sebastian nevie o ženách, čo mi ublížili.
Podrobne o nich vie len Ema.

Vie len o Lesii a matke a podľa mňa mu to stačí.

,,Musí za niečo stáť, keď sa na teba nevysrala a po ôsmych rokoch si ťa vôbec pamätala." skonštatuje na oplátku on.

,,Aj stojí. Ale nevyzerá to na niečo vážne. Nie som pre ňu dosť dobrý. Chcem si užívať chvíle , pokiaľ som tu. Potom odídem a začnem nanovo." poviem do noci krutú pravdu.

Dlho som nad nami dvoma premýšľal a nevedel som, či ju vôbec niekedy uvidím.
Mám možnosť ju vidieť a tak s ňou budem tráviť chvíle, pokiaľ som tu.
Tu v zapadákove Krew.
To, čo bude potom je nepodstatné.

,,Šuká dobre?"  s úškrnom si ma premeriava.

,,To vieš, že ti o tom budem rozprávať." ironicky napodobním jeho úškrn.

Pozriem sa na hodiny.
3:37
No super, ešte 3 hodiny spánku.

Ani sa nedohodneme, ale každý zalezieme do svojej postele.

Respektíve ja do svojej a on na koženú sedačku, kde sme sedeli s cigaretami v ústach.

Možno je to nespravodlivé, ale on povedal, že spať na gauči mu nerobí problém.
A obecne, on je tu ten príživník, ktorého som prichýlil.

Zaspáva sa mi ťažko, ale nakoniec sa mi to podarí.

~~~

,,Takže po otázku 48, fajn?" povie profesorka a ja sa cítim o 10 rokov mladší.

Príprava na maturitu prebieha podľa plánu.

V učebni sme dvánasti.
Takmer ako apoštoly, aj keď nám tí chýba Ježiš.
A však spolužiaci ho často a s radosťou spomínajú pri každej príležitosti, najmä keď profesorka zadá nejakú úlohu.

Som tu najstarší.
Ostatní jedenásti, sú nešťastlivci, ktorí maturitu na prvý pokus nezvládli.
O mojej minulosti nevedia nič a väčšinu času si ma ani nevšímajú.
Zato profesorka na mňa pohľadmi ukazuje neustále.

V mojej mysli mi už bežia spomienky na doučovateľku a nemôžem sa ubrániť úsmevu, pretože irónia môjho osudu je niekedy fakt silná.

,,Pán Brutsen, príde vám na druhom pohybovom zákone niečo k smiechu?" upriamy na mňa zrak mladá učiteľka okolo tridsiatky.

,,Prepáčte." poviem kludnym hlasom a spatrím na sebe pár pobavených pohľadov mladých chalanov.

Ani jedno dievča.
Z toho mi vyplýva, že sú viac zodpovednejšie a uvedomelejšie.

Moja mizogýnia sa polepšila a to najmä vďaka zisteniu, že chlapi sú rovnaké a niekedy ešte väčšie hovädá ako ženy.

Celkom pochopiteľné, vzhľadom na to, že som strávil takmer celú dekádu medzi vrahmi, násilníkmi, dílermi a závislákmi.

Vyučovanie prebehne pomerne rýchlo.
Keďže chodím na všeobecnú školu, nematurujem z odborných predmetov, z akých by som bol na starej strednej.

Mohol som si vybrať.
A keďže idú humanitné odbory mimo mňa, zvolil som fyziku, matematiku a geografiu.

To posledné na odľahčenie.
A potom slovenčinu ako povinný predmet.

V roli študenta ako by som omladol.

Spomeniem si na Emu a naše dnešné stretnutie.

Kráčam teda smerom do bytu, s taškou cez plece a s myšlienkami na poslednú hodinu fyziky a opakujem si poučky, ktoré sa ma pri maturite budú pýtať.