Ema

L.

Prebudím sa s Harlekýnovou rukou okolo môjho drieku.

Zívnem si s pohľadom rozostreným na ošarpaný strop.

Obyčajne rada vstávam do nového dňa.

Ale teraz je každé nové ráno deprimujúce.

Obzvlášť dnešné, pretože zajtra by mal Harlekýn odísť.

Je tretí október.
Nechápem ako to chce všetko stihnúť.

Pozriem sa na mobil a zhrozím sa.

Ubieha mi čas.
Je piatok a to značí posledný pracovný deň.

Vstanem a bosými nohami vkročím na studenú podlahu.

Prešmyknem sa cez vŕzgajúce dvere a v kúpeľňových dverách sa zrazím so Sebastianom.

V ústach má zubnú kefku a mieri si to s ňou na gauč.

„Dobré ráno.“ poviem ospalo, keď sa stretneme v kuchyni.

„Komu dobré, komu zlé.“ zamyslene sa pozerá do papierov na kolenách a umýva si popritom zuby.

Pokrútim nad ním hlavou a vyberiem si z vrchnej poličky šálku, aby som si mohla zaliať kávu a utekať do galérie.

Premôže ma zvedavosť a nakuknem do krajnej skrinky.

Pre istotu, aby som sa ubezpečila, že drogy zmizli.

A naozaj tam nie sú.

Vyzerá to tak, že sa všetko vracia do normálu.

Alebo aspoň to tak na začiatku dňa býva.

„Tak tie svine to zobrali do vlastných rúk.“ nahnevane sa vráti z kúpeľne Sebastian.

„O čom to hovoríš?“ nechápavo sa pozriem na jeho naštvaný výraz.

„Čítaj. Nahlas.“ podá mi do ruky obálku.

„Obyvatelia bytovej jednotky mesta Krew, ulicou Haldovská 988/17 vyzývajú spolu s notárom a primátorom o vysťahovanie Harlekýna Brutsena bytom číslo 8 na treťom poschodí vľavo z dôvodu ohrozovania verejnosti, morálneho nesúladu so životmi pracujúcich a bežných občanov. Necítia sa v jeho spoločnosti bezpečne, čo potvrdzuje petičný hárok ako príloha a podpis primátora.
Ak sa táto výzva neprenesie do reality, bude sa to riešiť s príslušnými orgánmi.“ dočítam unáhlene vytlačené písmo a očami prebehnem plný petičný hárok, ktorý podpísali všetci ľudia.

„To je neskutočné. Harlekýn môže byť rád, že odtiaľto čoskoro vypadne.“ znechutene mu podám papier naspäť a zalejem si vriacou vodou šálku, do ktorej som si zabudla nasypať kávu.

„Fandíš čiernemu humoru?“ uchechtne sa Sebastian rozvalený na gauči.

„Myslím z Krew, nie z tohto bytu. Veď štvrtého odchádza, tak už je to jedno.“ ujasním mu to a zmätene sa na neho pozriem.

„Kde tu máte kávu?“ zvolám nervózne, keď pozriem všetky možné skrýše.

„Nemáme.“ zasmeje sa Sebo a následne vstane.

Oblečie si nohavice a pretiahne si cez seba šedé tričko.

Zatiaľ sa uspokojím s pohárom čistej vody.

„Odkiaľ máš info, že štvrtého odchádza?“ zamračí sa.

„Povedal mi to. Už mu uplynuli tie povinné 3 mesiace. Tak logicky, že chce odísť.“ nechápavo sa naňho pozriem.

Pozerá na mňa ako na prízrak a oprie sa o kuchynskú linku.

„Chcieť môže. Ale z tejto diery sa tak skoro nevyhrabe.“ pokrúti pobavene hlavou.