Ema

XLIX.

Väzenie THROWBACK~ November
- 3 mesiace od nástupu

„Dobrý deň, pán Harlekýn. Posaďte sa.“ usmeje sa na mňa stará terapeutka s veľkými vráskami okolo pier.

Odvolala ma od poobedného, mizerného spánku a narušila tak moju samoľutovaciu časť dňa.

Neodzdravím ju.
Nemám silu vydať zo seba hlas.
Včera v noci som mal, čo sa značne poznačilo na mojich hlasivkách.

„Ako sa cítite?“ pokračuje vo svojej formálnej milosti, aj keď dávno všetci vieme, že sa považuje za nadradenú voči nám - odpadkom spoločnosti.

Rozosmeje ma.
Normálne na uchechtnem a naďalej na ňu nepríčetne pozerám.

„V poriadku. Podľa vašich priebežných konziliárnych vyšetrení je vaše telo postupne zbavené mylnej predstavy, že opiáty potrebuje ku svojej látkovej premene.“ nahodí prísnejším tón, ale stále so svojou milou tváričkou, ktorá ma strašne irituje.

Pri zmienke o vyšetreniach mnou prebehne nával zimomriavok.

Cítim sa vtedy ako kus mäsa, ktorý skúmajú, aby zistili, či je ešte stále závadné alebo či v ňom je ešte stále parazit.

Každodenné odbery moču ako kontrola, či neužívam drogy sa stali rutinou.

A namiesto vykúpenia mi do žily pichajú kvôli odberu krvi.

„Gratulujem. Druhú fázu máme za sebou.“ zvolá s nadšením, aby som od nej chytil dobrú náladu ako nejaký vírus.

„Poserem sa od radosti.“ zachrapčím odmerane a dám si hlavu do dlaní.

Strašne mi v nej treští.

„Detoxikačná fáza spočívala v tom, že ste dostávali Methadone alebo alpha- acethylmethadol alebo skrátene LAAM ako oklamanie organizmu, keďže bez heroínu by ste neprežili. Ako nikotínová náplasť pre fajčiarov, chápete ma zatiaľ?“ vysvetľuje bez úsmevu na tvári.

To ma poteší.
Nenávidím falošný súcit alebo predstieranú radosť.

„Chápem.“ prikývnem prekvapivo bezemočným tónom a zaujme ma o čom hovorí.

„Teraz ideme do tretej fáze, ktorá je najdlhšia. Nazýva sa odvykacia. Trvá niekoľko rokov a nemusíte ju zvládnuť. V podstate teraz urobíme to, že doposiaľ relatívne stabilné, nemeniace množstvo LAAM začneme rapídne znižovať. Cítiteľne, aby sa telo rýchlo spamätalo. Teda rýchlejšie ako to robilo doteraz. Ide tu o vašu psychiku, keďže fyzicky už vaše telo nepotrebuje heroín, ale LAAM.“ objasňuje mi a dáva dôraz na každé slovo.

„Takže ste ma urobili závislým na tom elku ?“ osopím sa na ňu.

„Pán Harlekýn. V podstate áno, ale je to zabehnutý postup pri vašej liečbe.“ kľudne mi odpovie.

„Už dnes ste mi dali menšiu dávku toho svinstva, čo?“ znechutene na ňu pozriem.

Cítim, že moje telo je zrazu akési slabé a roztrasené.

„Nepočúvali ste ma správne. Počas celých troch mesiacoch sme to uberali, ale nepocítili ste to. Teraz nastáva bod zlomu. Keď si prejdete fyzickým peklom, aby ste sa uzdravil. A áno. Fakticky sme začali už pred týždňom, aby sme neprerušili vývoj psychiky a nespôsobili nátlak.“ prísne sa na mňa pozrie.