Ema

III.

Miesto posledného odpočinku .
Nie, že by som mal málo práce a chodil by som z dlhej chvíle očumovať cintorín.
Iba som chcel navštíviť hrob otca, pretože čoskoro odtiaľto odídem.
Síce za 3 mesiace, ale aj tak mám dnes  v pláne 2-hodinovú medzeru.
Pomaly som zabudol na to, kde je pochovaný.
Ale vysoké topoly popri ceste mi tak nejak našepkali, že idem správnym smerom.

Nikto tu nie je.
Teda nikto živý.
Na to, že Krew je malé mesto je tu veľa ukončených životov.
Prepadne ma pocit, že by som tu mohol skončiť aj ja.
Len tak mi oči padnú na náhrobné kamene popri tom ako kráčam k neutčitému cieľu.

Zoe Ionaková

Prečítam námatkovo a po chvíli sa zastavím a vrátim sa na miesto, kde to bolo napísané.

Je tam pochovaná ona.
Frajerka Starého známeho, dievča, ktoré mi ublížilo a ktoré sa viezlo v množstve drogových procesov konečného parku.

A v poslednom rade mladé dievča, ktoré zrejme nezomrelo prirodzene.

Svečí o tom citát :

Mladosť je osamelejšia ako staroba
a smrť jej nebolo povolanie od Boha.

Čierny náhrobný kameň vyzerá elegantne a spomeniem si na tie jej nechutné šedé oči a nakrčený nos.

Je to divné, že teraz leží pod zemou.
Kto vie ako skončili ostatní.

Prehovorím svoje nohy a na konci chodníka odbočím doprava.
Potom intuitívne zabočím doľava a pohľad mi spadne na otcov hrob.

Daniel Brutsen

Spomeniem si na jeho existenciu a začnem si nadávať, že som sám seba vyslal na putovanie do spomienok, ktoré mi len pripomínajú dlhú minulosť.

Suzane Brutsenová

Prečítam si meno na ošarpanom drievku vedľa otcovho hrobu a pichne ma pri srdci.

Keď som tu bol pred tým ako som sa dal liečiť tu žila.

Nie je mi za ňou smutno, ale aj tak je to zvláštny pocit.

Naposledy som sa s ňou bol v priamom kontakte, keď som mal 10.
Vtedy sme od nej s otcom odišli a ju na 2 roky zavreli.

A potom sa neukázala 11 rokov.

A v noc, keď som vykradol kreditku jedného pracháča v zlatníctve som ju stretol na ulici.

Nevedel som, že to bude posledný krát, ale želal som si to vtedy.

,,Aspoň niekde je spravodlivosť." zamrmlem si pre seba.

Následne si vezmem metlu položenú vedľa lavičky v uličke pred hrobami a zbavím otcov hrob hliny, ktorá sa tam  za tie roky usadila.

~~~
,,Servus, kdes bol?" zakričí Sebastian z gauča a odpije si z piva.

,,Za rodičmi." zamrmlem sarkasticky a zvalím sa vedľa neho.

,,Nevravel si, že otca máš mŕtveho ?"zamyslene sa opýta.

,,Bol som na cintoríne,chumaj."prevratím oči a kráčam do kuchyne, aby som si mohol z chladničky zobrať jedlo.

,,Och prepáč, som mimo." zívne.

,,Zobrali ťa na tie pomocné práce ?"s plnými ústami vyzvedám.

,,Nie.Vraj som pre okolie nebezpečný." pozrie sa na balkónové dvere a chvíľu sa odmlčí.

,,Oni vedeli o...?" naznačím kam smeruje moja otázka.

,,Musel som tam priniesť životopis a videli,že mi 10 rokov chýba."vzdychne smutne.

,,Vedeli aj kvôli čomu?'

,,Nie,našťastie." odsekne.

,,Je to tu na hovno,že ?" počujem za mnou vysoký hlas a vidím, že sa ku mne blíži nízky chlap s modrými očami a špicatým nosom.
,,Všade je to nahovno." skonštatujem sucho.
,,Čo si spravil, keď si tu ?" vyzvedá.
,,Vražda jedného hajzla, ktorý by aj tak išiel sedieť." pozriem sa do blba a rukou naznačím nech si neznámy spoluväzeň sadne vedľa mňa.
Máme vychádzkový čas.
Vtedy sa všetci väzni vyženú von na obrovský dvor.
Niektorí sa prechádzajú, niektorí sú posadaní pri stenách budovy.

,,To je sila ,čo bereš?"nakloní hlavu nabok a skenuje ma pohľadom.

,,Heráč, čo ?" uchechtne sa.
,,To je to na mne až tak vidieť?"uškrniem sa smutne a snažím sa zistiť, čo berie on.

,,Bol som na výške na medicínu.Mali sme tak jeden týždeň toxikológie."

,,To je sila, prečo si tu ?" vyzvedám ja.

,,Znásilnil som jednu ženu pod vplyvom  marišky." prekrúti oči ako keby ho to unavovalo a ja sa mierne zháčim.

,,To si celkom pekný magor." sucho skonštatujem, ale neodcudzujm ho.

,,Tu sme všetci magori." uchechtne sa.

,,Na koľko rokov si tu ?" spýtam sa.

,,12." znechutene povie.

,,Neverím, že si urobil len to." podozrievam ho.

,,Máš správny čuch.Pašoval som matroš za hranice a tých znásilnení bolo viac." skloní hlavu.

,,Už chápem." prikývnem.

Zrazu dozorkyňa zapíska a všetci sa poberajú dovnútra.

,,Som Harlekýn." podám mu ruku na znak skamarátenia.

On ju prekvapene prijme, spevní stisk a odvrkne meno Sebastian.

~~~
,,Idem si ešte niečo vybaviť, dobre?" poviem, keď dojem a vyruším ho tak, z pozerania telky.

,,Fajn."zvolá znudene a ja zabuchnem dvere.

Ocitnem sa cielene v knižnici.
Chcem vidieť Marthu, možno sa jej opýtať čo sa zmenilo alebo či niečo nevie o mojej matke.

Ach, takmer som zabudol na nekonečné schody, ktoré vedú k starým dverám.

Otvorím dvere a čakám za pultom drobnú Marthu s čajom v ruke ako vždy.

Ale pohľad sa mi stretne s mladou ženou s mobilom ruke, ktorá sa neunúva ani pozdraviť prichádzajúceho návštevníka.

Nemám v pláne si tu nič požičať a na sekundu zaváham, či sa neotočím naspäť do provizórneho bytu, ale moje nohy má vedú za roh do uličky.

Ešte stále tam je výklenok s výhľadom na mesto.
Leží tam položená červená deka a taktiež je tam pohodená kniha.

Búrlivé výšiny

Prečítam názov a pokračujem v kráčaní.

Práve prechádzam v uličke a bočím doľava, keď zbadám mužský chrbát, ktorý sa lepí na nejakú ženu.

Nevenujem tomu príliš pozornosti, ale napokon mi tam znova spadnú oči.
Vidím známe blond vlasy.
Ako keby som ich už niekde videl.

Pred očami sa mi premieta priam vášnivé bozkávanie dvojice medzi starými uličkami v knižnici.

A potom sa žena pohne a neplánovane sa pozrie mojím smerom.

A ja zbadám prenikavé modré oči, plné tajnosi a prelaknutia.

Tie oči poznám tak dobre ako svoje.
Predstavoval som si ich toľko krát a toľkokrát som sa do nich pozeral.

Ema.