Ema

XVII.

Bál som sa o ňu tak veľmi.
Nechcel som znova zažívať pocit strachu,nechcel som sa znovu báť.

Keď sme s ňou dorazili do nemocnice,čakalo ma trojhodinové sedenie na tvrdej stoličke v čakárni..

Premietalo sa mi pred očami všetko,čo sme spolu zažili a z oka mi kvapka slza..
Neplakal som už poriadne dlho,ale kvôli Lesii som bol schopný všetkého..
,,Dobrý deň,ste tu so slečnou Hanletovou?" podišla ku mne mladá sestrička.
,,Áno,čo je s ňou ?"rýchlo som sa vzchopil.
,,Poďte so mnou,bola prenesená na gynekológiu."mávla rukou smerom k vedľajším dverám.
Ja som nič nechápal.
Keď som prišiel pred dvere jej izby stál tam doktor a očami si ma premeral.
Predstavil som sa mu a hneď som sa dožadoval vysvetlenia.
,,Vaša partnerka tu pred dvoma dňami bola na interupcii."vážne prehovoril a ja som neveriacky zažmurkal.
Nezmohol som sa ani na slovo.
Doktor chvíľu mlčal,no potom pokračoval.
,,Krvácanie môže nastať,no vo väčšine prípadov je len veľmi malé.Slečna Hanletová bola však jedna z mála,ktorá omdlela.Nemožno vylúčiť,že vykonávala záťažové a namáhavé aktivity,ktoré by toto krvácanie mohli vyvolať.Každopádne nemajte strach,bude v poriadku."povzbudivo sa usmial a potlapkal ma po pleci.

Ešte dosť dlhú chvíľu som tam stál a neveril som tomu.
Bola na potrate..
Alebo sa to dá povedať ešte horšie.
Zabila naše dieťa.
Veril som tomu,že bolo naše.
Nikdy by ma nepodviedla tým som si bol istý.
Otvorili sa dvere na jej izbe a vyšla ďalšia sestrička.
,,Už sa prebrala,nech sa páči." milo sa usmiala a ja som váhavo vstúpil.
Ležala na posteli.Zbledla a mala veľké kruhy pod očami,ktoré som si nikdy pred tým nevšimol.

Keď ma zbadala sklopila zrak.

,,Ty si..." habkal som.
,,To dieťa,to.."nevedel som sformulovať jednu normálnu vetu a fakt,že bola na potrate ma natoľko dostal,že som sa neovládol a zvýšil hlas.
,,Ty si bola kurva tehotná so mnou ?"

Mykla sa a potom sa mi prvý krát pozrela do očí.

,,Áno.."začala no ja som jej skočil do reči.

,,Prečo si mi to nepovedala?"stíšil som hlas a sadol si k nej na kraj postele.
,,Bolo by to jedno,sme príliš mladý na decko.Neprišlo mi to dôležité oznamovať ti to.Je to moje telo."zvýšila hlas ona.
Znela trochu podráždene,čo ma ešte viac rozčúlilo.
,,Tvoje telo?"neveriacky som krútil hlavou.
,,Mohla si mi to povedať,pokiaľ viem tak sme to robili spolu.Nie je to len vec tvojho tela."zvýšil som hlas tiež.

,,Nebodaj by si chcel mať malú ukričanú záťaž,ktorej by si sa nikdy nezbavil?"znechutene si pozrela na svoje brucho a ja som ju prvý krát videl v zlom svetle.
To čo povedala bolo hnusné.
,,Chcel,sme spolu 4 roky,obaja budeme maturovať a ja som si myslel,že deti chceme mať."vyčítal som jej.

,,Zmenila som názor.Nechcem mať deti.Videla som tu ženy,ktoré boli tehotné a nešli na potrat.Boli otrokmi svojich detí.Deti ľuďom ničia životy.
Kazia vzťahy medzi manželmi..Ničia ženské telo a rušia všetky plány na šťastnú budúcnosť." obhajovala sa.

,,Potrat je vec dvoch nie len teba,ako si mohla?"zlomil sa mi hlas a prudko som začal dýchať.
Bol som zásadne proti potratom..
A vedela to.
Raz sme sa o tom bavili a ona mi hovorila,že by na potrat nikdy nešla,lebo dieťa by bolo z lásky.

Mal som pocit,že ma zradila.

,,Mohla som a urobila by som to znova.Nebolo to ani decko,len hlúpy zhluk buniek." prevrátila oči.
,,Si bezcitná." bez uváženia som jej povedal.
,,Je to tvoja vina!!" skríkla a posunula sa na posteli o kúsok vyššie.