Ema

XI.

Predomnou sa tiahne biela chodba.
Práve som dorazil na výstavu, na ktorú ma pozvala Ema.
Majú tu byť obrazy toho jej z knižnice.
Nie som umelecky vnímavý a sám kreslím ako trojročné dieťa.
Ale občas som jednoducho otvorený novým príležitostiam.
A toto je napríklad príležitosť vidieť Emu v jej práci.
Akurát ju zbadám.
Stojím pri vchode do veľkej miestnosti, ktorá je celá zaplnená obrazmi.
A ona stojí pri stene a rozpráva sa s nejakou ženou.
Máme očný kontakt a ona mi nenápadne kývne a usmeje sa.
Je tu plno ľudí.
Sám som prekvapený koľko jedincov sa zaujíma o maľby.
Vidím prichádzať muža menšieho vzrastu v obleku, ktorý sa postaví vedľa Emy a na chvíľu si premeria dav, ktorí sa zhromaždil v miestnosti.

Po chvíli si odkašle a upúta tým pozornosť návštevníkov.

,,Dobrý večer, milí priatelia, hostia, milovníci umenia. Tento večer sa v našej známej majestátnej galérii odohrá, respektíve odpozerá výnimočná udalosť.
Prvý krát sa totiž spojilo netradičné umenie nahoty a dobročinná činnosť.
Všetko sa dozviete, vďaka našej milej prezentujúcej slečne po mojom ľavoboku - Eme Libincovej, ktorá bola vybratá autorom týchto diel, aby vám o nich niečo povedala a vy, aby ste tak mohli lepšie pochopiť zmysel, ktorý každé toto umelecké dielo má.
Verím, že sa vám tu bude páčiť a sme poctení bohatou účasťou. Nech sa páči, výstava sa môže začať." povie energicky a zatlieska.
Ľudia sa pridajú a tak aj ja priložím ruky k sebe a symbolicky sa pridám k davu.

Ema sa usmieva a znova máme očný kontakt.
Následne vidím ako sa na ňu upierajú oči návštevníkov.

,,Dobrý večer, všetko dôležité nám už povedal pán riaditeľ, takže môžme sa presunúť k obrazu číslo jedna, ktorého autorom je Matias Kheln.
Mladý a nádejný 26ročný umelec.
Vlastne je autorom celej tejto výstavy." rozpačito sa zasmeje a pár ľudí s ňou.

Je mierne nervózna.
Vidím ako si občas zahryzne do pery alebo ako sa vyhýba očnému kontaktu s ľuďmi.
Príde mi to roztomilé.

,,Obraz číslo 1 nesie názov Čistota. A predstavuje ženu v jej najhlbšej podstate, tak ako napísal pán Kheln, ukazuje jej vnútro plné lásky." povie a ukáže rukou na nahé, nezaostrené, ženské telo, ktoré je v jednoduchej polohe.
Stojí a okolo neho sa rozprestiera nejaká biela hmota.
Umeniu nerozumiem, ale prinúti ma to, zamyslieť sa nad slovami, ktoré povedala Ema.

To je presne to, čo mi pomáha liečiť moju myzogýniu.
Presvedčenie, že ženy sú v hĺbke plné lásky a nežnosti.

Tak ako my oddanosti a opory.

Sústredím sa na každý obraz.
Cítim sa ako ateista v kostole.

Ale začínam veriť umeniu.
Vypočujem si pár ďalších viet o obrazoch.
Do uší sa mi dostávajú slová ako
Pochabosť
Šantivosť
Divoká
Záhadnosť
Potešenie
Všetko slová venované ženám a ich vlastnostiam.
Cítim sa nesvoj, ako keby bola táto výstava smerovaná na mňa a na moje problémy so ženami.

Ako keby ma chcel niekto presvedčiť, že ženy nie sú zlé.

Od tohto tvrdenia som však upustil.
Nemám ich v láske, ale snažím sa ich vystáť.

Ema je jediná žena, ktorú vidím presne tak ako to opisujú obrazy.

Čo, ak údajný Kheln venoval tie myšlienky konkrétne Eme?

Nie som žiarlivý, fakticky s Emou nemám nič spoločné.
Teda okrem minulosti.

Ale predstava, že niekto iný vie lepšie vyjadriť to aká Ema je , ma sere.