epilóg

88 3 0
                                    

🇲🇹Malta, Valleta, 1.11.

Vidím svoj odraz v jednom z výkladov na hlavnej ulici.

Akurát kráčam z práce.
Slnko sa ešte nechystá zapadať.
Nie nadarmo sa to tu nazýva krajinou večného slnka.

Navyše je moja pracovná doba prispôsobená vlastným potrebám.

Okolo mňa sa premáva množstvo turistov a miestnych domorodcov.

Žije to tu.
V diaľke počuť šum mora a smiech detí.
Takmer ako by som bol v raji.

Pokračujem ďalej vo svojej ceste k môjmu skromnému, vlastnému príbytku.

Malý domček posiaty brečtanom odľahlo od civilizácie, aby som mal pokoj.

Vlasy som si nechal dorásť.
Siahajú do polky krku a chránia moju hlavu pred silným slnkom, ktoré ani v  novembri nevypovedá svoju činnosť.

Mám taký zvláštny pocit, keď sa dostanem do miesta, kde mám zabočiť za roh.

Ako keby sa na mňa niekto uprene pozeral.

Ako keby ma niekto sledoval.

Otočím sa.

A pohľad sa mi stretne s modrými prenikavými očami.

Približuje sa ku mne.

Neprerušuje náš dlhý očný kontakt a prenikavo sa na mňa usmieva.

Okamžite sa usmejem na jej nádhernú tvár.

Práve si za ucho zasunie pramienok vlasov, ktoré jej mierny vánok s radosťou hodil do tváre.

Kráča pomaly, akoby sa vznášala.

Má na sebe bledomodré voľné šaty, ktoré jej vejú v stúpajúcom vetre.

Občas sa jej prilepia na telo a odhalia mi obrysy nádhernej ženskej postavy.

Ema.

Napriek tomu, že ku mne kráča sa nedokážeme stretnúť.

Kráča bez toho aby sa približovala.

Neviem, či je to realita.
Kašľať na ňu.
Aj tak je plná klamstiev.

Viem však, že sa nechcem prebudiť.

Zabudnem na všetky problémy a starosti, ktoré život prináša.

Práve žijem prítomnosťou.

Krásnou ako moja Ema.

Alebo vlastne Ema, ktorá patrí celému svetu, ale mne o kúsok viac.

Možno je to ilúzia.
Výplod mojej túžby vo fantázii.

Stáva sa, že vidíme len to, čo vidieť chceme.

Chápem ako to myslela, keď som mal zatvorené oči.

Je tu so mnou.

Stále približujúc sa aj keď je tak vzdialená.

Teraz je mi najbližšie.

Som šťastný.
Tak ako som vždy chcel.

Napokon zmizne.
Ale omnoho dôležitejšie ako to, že odišla je že tu raz bola.

Rád by som veril, že tu bola skutočná.
Ale je mi to neuveriteľné.

Koniec koncov, Ema bola pre mňa vždy neuveriteľnou ženou.

EmaWhere stories live. Discover now