Ema

VIII.

V mysli si predstavujem ako z Harlekýna padajú jeho polodlhé, tmavohnedé vlasy.
Takmer vidím ako sedí v cele a sám si vlasy strihá.
Rozhodne nie ako ženy, nepotrebuje zrkadlo, pretože ide dohola.
A vtedy je jedno ako docieli holú hlavu.
Práve sme sa rozlúčili.
Boli sme sa prejsť po námestí.
Obaja sme sa podvedome vyhýbali parku.
A je jedno či Počiatočnému alebo Konečnému.
Obaja sme vedeli, že aj keď je minulosť to, čo nás spája, zároveň je to najcitlivejšie miesto našich životov.

A tak teda kráčam k Anne domov a premýšľam nad Harlekýnovou hlavou, keďže to bol posledný rozhovor pred tým, ako sme sa rozlúčili.

Ľudia sú voči holohlavým skeptický.
Automaticky si myslia, že je daný človek chorý alebo že je šialený.

V tomto svete sa niečo považuje za normálne, ale vážne tej ich normálnosti veríme ?
Prečo by to jednoducho nemohlo byť len trochu inak?

Ani sa nenazdám a už otváram malú, bielu bránku pred Anninym kráľovstvom.

Vidím na malom pozemku pred domom 2 autá.
Svoju žltú Kiu a čierne Mitsubishi, ktoré patrí Henrymu.
Anninému priateľovi, otcovi Damiana.

Vojdem dovnútra a vyzujem si lenivo topánky.

,,Ahoj, švagriná." zasmeje sa Henry a podíde ku mne, aby sme sa objali.

Pozdrav mu opätujem a sledujem ho.
Meria 180 centimetrov, má čierne krátke vlasy a hnedozelené oči.
Vždy ma fascinoval jeho rovný nos, ktorý u mužov nebýva zvykom.
Na úzkych perách mu sídli úsmev a tak prestanem okukovať priateľa mojej sestry a presuniem sa do kuchyne.

Anna sedí na barovej stoličke oproti kuchynskému ostrovčeku a na rukách drží Damiana a krmí ho jablkovú detskou výživou.
Má 2 roky a je presná kópia Henryho.

Chvíľu ma dojme s akou láskou ho drží a spomeniem si na časy, keď chodila každý večer na párty.

A zrazu je z nej čerstvá tridsiatnička, ktorá má rodinu, dom a stabilný vzťah.

,,Čo máš nové Ema?" opýta sa zdvorilo Henry, keď sa vráti z chodby aj s mobilom v ruke, ktorý si bol vybrať z bundy.

,,Vlastne nič také. Veď vieš, chodím do práce, pomerne čerstvo a tak si tu spolu s Annou žijeme." myknem plecom a nalejem si vineu, ktorá sídli na bielej mramorovej kuchynskej linke.

,,Vrátil sa jej Harlekýn." usmeje sa natešene Anna a tým zkazí akékoľvek moje rozhodnutie si nechať isté veci pre seba.

Henrymu hovorí všetko.
Páči sa mi jej úprimnosť a celkovo ich vzťah je podľa mňa veľmi pekný.

Až na jedinú drobnosť, ktorá sa hneď potom ako Henry nasadí prekvapený a usmievavý výraz prejaví.

,,Inak, láska, prišiel som samozrejme kvôli vám a celkovo, vieš že ťa ľúbim, ale prišiel som sa hlavne rozlúčiť a pobaliť." povie tichým hlasom a sadne si na barovú stoličku vedľa Anny.

Anna mu okamžite presunie na kolená malého a chytí si brucho.

Henry sa na ňu s obavami pozrie a následne pokračuje vo svojom prejave.

Možno by som sa mala spratať, ale celkom ma zaujíma, čo ten chlap zase spôsobil.

,,Ako to myslíš?" povie po chvíli Anna, keď predýcha potrebu hystérie.

,,Šéf teraz dáva príliš veľa práce, pretože je leto a zamestnanci si berú dovolenky. No a vieš aké je to vo francúzskej firme. Potrpia si na verných ľudí a aj ich vedia patrične oceniť. Dostal som ponuku na polročnú stáž do Ameriky.
V rámci firmy a vlastne v rámci kariérneho rastu. Aby sme ten marketing mohli lepšie viesť a priniesť nové zisky. Šéf si vyberal veľmi pozorne a vybral si mňa. Chápeš ? Je to pre mňa obrovská príležitosť." povie takmer ospravedlňujúcim tónom a chytí Annu sa ruku.