Ema

XII.

,,Výborne, výborne, dievčatá!" zvolá riaditeľ a hlavný šéf našej galérie.
Spolu s Renathou sme práve dávali preč Matiasove diela, keď vtrhol do hlavnej miestnosti s veľkým úsmevom na tvári a nezvyčajne veselým hlasom.

Hodíme na seba s Renathou pobavené pohľady.

,,Dobrá práca, Ema. Bolo to úžasné a rozhodne si toho tvojho umelca nenechávaj pre seba, ten nám ešte zarobí." dodá nakoniec tradičným tónom a zahne k sebe do kancelárie.

,,Ušlo mi niečo ? Rovno jedenkrát mám dovolenku a práve vtedy je spokojný." pokrúti hlavou Renatha a dotkne sa obrazu číslo 21.

,,Bolo to tu celkom vydarené." skonštatujem pravdivo a spomeniem si na zarazeného Harlekýna ako sa pozerá na moju nahú podobizeň namalovanú na plátne.

,,Ale neboj, ako si počula, Matias vyrába veľké peniaze a to sa nám predsa páči!" napodobním nadšenie pána riaditeľa s jeho klasickou mimickou choreografiou.

Renatha sa začne smiať a ja spolu s ňou.

,,Inak ten Matias, má niekoho ?" opýta sa potmehúcky.

,,Nemáš náhodou trvalého priateľa ?" hodím na ňu vyčítavý pohľad s miernym pobavením.

,,Nič nie je trvalé." žmurkne a zasmeje sa.

,,Ale veď, ja sa len pýtam, pretože je to veľmi inšpiratívny a šikovný človek." usmeje sa.

,,Nemá nikoho, pokiaľ viem." zamyslím sa.

Poznáme sa 7 rokov a za ten čas s nikým nechodil.

,,Má teba." uškrnie sa.

,,Neviem, čo s tým všetci máte." zasmejem sa.

,,To skôr, čo máš ty s ním." ticho skonštatuje a doberá si ma.

Je to zábava, aj keď sme dospelé ženy a nie pobláznené dospievajúce.

Čas nám príjemne utiekol a Matiasove diela ležia v aute, ktoré mu ich sem aj priviezlo.

Keď skončím v práci, putujem do knižnice.

Štvrtky máme údržbový deň.
A tak ma čaká celoplošné utieranie prachu vo všetkých poličkách.

~~~
Vraciam sa po dlhom procese odprašňovania, po tme domov.

Idem cez mesto, pretože si chcem vychutnať príjemný letný večer.

Na oblohe sú veľké hviezdy, čo značí, že zajtra bude jasno.

Mesto je napriek neskorému času plné ľudí.

Vidím zamilované páry sediace na lavičkách pri fontáne.
Taktiež opustených starších, ktorý vykonávajú posledné venčenie.
Nie je jasné, či psa či seba samého.

Taktiež vidím skupinky podnapitých stredoškolákov.

A tiež vidím osamelú osobu, ktorá sedí na poslednej lavičke.

Sedí a pozerá sa na periodicky opakovaný prúd vody, ktorý robí piruety vo vzduchu.

Podľa hokej hlavy, štíhlej postavy a profilu viem, že to je Harlekýn.

,,Ahoj." prisadnem si k nemu.

,,Och, ahoj. Čo tu robíš ?" zmätene sa preberie z tranzu, ktorý zjavne mal a obzrie si ma.

,,Idem z knižnice a chcela som si užiť trochu teplého vzduchu, kým zase zaleziem dovnútra."odpoviem s úsmevom.

,,Ja to mám tak isto, dnes som celý deň prilepený ku knihám. Občas mi príde, že si superčlovek, keď si zvládla vysokú." pokrúti hlavou.