Ema

V.

,,Harlo, ty si si nevšimol, že sú otvorené dvere ?" zvolá na mňa Sebastian, ktorý práve kráča okolo otvorených, kúpeľňových dverí.

Nevníma skutočnosť, že by som v kúpeľni mohol byť ja a úplne v pohode si do nej vstúpi s úmyslom umyť si ruky.

Zbadá nás a na chvíľu zabudne dýchať.

,,Och, sorry. Toto som nevidel, už miznem, ahoj." rýchlo zo seba vysype a Ema má pery v neschovateľnom úsmeve a hneď ako Sebastian odíde sa rozosmeje.

Zasmejem sa s ňou a vypnem prúd vody, ktorý stále tiekol na naše nahé telá.

,,Absurdné." skonštatuje po tom ako sa dosmeje.

,,To je spolubývajúci." objasním a načiahnem sa za šampónom.

,,Chápem a prepáč, že som ti tu vtrhla a vlastne ani poriadne nechápem ako som sa tu ocitla." pokrúti neveriacky hlavou.

,,Som rád, že si tu. Aj keď som bol v šoku, keď som ťa zbadal. Dúfam, že som sa teraz nestal prostriedkom tvojej nevery voči tomu z knižnice." neisto skonštatujem.

Ema si zoberie šampón z mojej ruky a začne umývať aj seba.
Aj keď vôbec nevníma to, že je polooblečená.

Usmeje sa a potom sa mi pozrie do očí.

,,Nepodviedla by som ho. Nechodíme spolu." mykne plecom šampón si nanesie na vlasy.

,,Vyzeralo to trochu inak." opatrne podotknem.

,,Sme veľmi dobrí kamaráti a určili sme si isté fyzické benefity medzi sebou, nič viac." načiahne sa za točkou k vode a nastaví ju na teplo.

Rozhodnem sa, že nechcem náš prvý rozhovor venovať vyzvedaniu a prikývnem.

Aj keď som si myslel, že Ema nie je typ ženy, ktorá by sa nechcela viazať.

,,Vážne chceš teraz pustiť teplú vodu?" zasmejem sa a zo srandy jej ruku chytím, aby som zabránil jej plánom.

Chvíľu sa doťahujeme, ale nakoniec ruku povolím.

,,Keby ma sotíš do ľadovej vody za iných okolností, tak by som ťa zabila." povie vážnym tónom.

,,V takej vode sa sprchujem už asi 15 rokov.Ale dnes si tú sprchu užívam najviac." skonštatujem s úsmevom.

,,Ak ma nemáš v pláne znova urobiť, tak tu bude pustená teplá voda." žmurkne na mňa.

,,Zmenila si sa." nahlas skonštatujem a sledujem jej výzor.

Má kratšie vlasy a aj v tvári má dospelejší výraz.

,,Aj ty." zašepká.

Tiež ma skenuje pohľadom a stále sa očami vracia k tetovaniu, ktoré mám na pravej strane rebier.

,,Vytetoval mi ho jeden kamarát vo väzení." poviem zamyslene.

,,Je to krásne. Páči sa mi to." usmeje sa a rukami prejde po obrysoch motýľa.

Chvíľu zostane ticho.
,,Povedz mi o ňom viac. Viem, že to nie je len prázdny obrázok." pozrie sa na mňa nadšene.

Prehltnem hrču, ktorá sa mi urobila v hrdle.

,,Vytetoval mi ho Leo." rozpomeniem si a pár krát zažmurkám, aby som zahnal melanchóliu.

,,Stretli sme sa druhý rok, keď som sedel.
Prehodili ho z iného oddielu väzníc na moju chodbu. Oproti mojej cely.
A ako sme tam obaja v tichu sedeli a občas nakúkali cez mrežové okienko, zbadali sme sa.
Iba sme na seba mlčky hľadeli.
Možno sa cítil rovnako osamelo ako ja, pretože sme sa začali rozprávať.
Bavili sme sa cez tie malé okienka možno pol roka.
Každý jeden deň.
Vyrozprávali sme si svoje príbehy." odmlčím sa.

Ema ma zaujato sleduje.

,,Pod vplyvom pervitìnu podpálil dom, v ktorom bola jeho rodina. Chodili sme spolu na terapie a veľa iných ho odcudzovalo. Pretože my sme zabili, poprípade ublížili cudzím. A on najbližším. Napriek tomu bol neuveriteľne silným.
Dostal 20 rokov na tvrdo.
Vypočul si celý môj život.A bol jediný v celom väzení, ktorého som mal úprimne rád." znovu sa odmlčím a potom sa uchechetnem.

,,Ja viem, znie to hrozne. Ale v tých podmienkach som si nejako musel nájsť v prítomnosti oporný bod." vzdychnem si smutne.

,,Chápem, pokračuj." povie nežným hlasom a vytlačí si vodu z vlasov.

,,Bavili sme sa 6 rokov. V mojom treťom roku a v jeho dvanástom mi spravil tohto motýľa.
Nejakým zázrakom sa mu podarilo zohnať ihly a atrament.
A na dvore, na vychádzakach sa n podarilo zdrhnúť za budovu.
Symbol som si vymyslel ja.
Alebo respektíve to súviselo spolu, pretože on si dal vytetovať húsenicu.
Na znak toho, že ma bral ako lepšieho a vyvinutejšieho človeka. Vraj ako vzor, kam by sa chcel dostať.
Pre mňa motýľ znamenal slobodu, ku ktorej som sa pomaly blížil.
Ale tá smrtka v ňom, tomu dala iný význam." ukážem na výplň motýľa, kde je farebná lebka.

,,Slobodu získaš, až keď zomrieš, pretože už len to že máš dušu v tele je obmedzenie." odcitujem náš výsledok rozhovorov.

,,K tomuto sme sa dostali. To bol výsledok celodenných rozhovorov, ktoré sme viedli 6 rokov.
Už je na slobode." dodám a neviem, či to Ema pochopí.

Myslím tým, že zomrel.

,,To mi je ľúto." sklopí zrak.

,,Keď sa pred rokom dozvedel, že mu trest predĺžili na doživotie, tak sa zabil." takmer zašepkám a vysloviť to nahlas ma stojí množstvo síl.

Ema sa ku mne nakloní a objíme ma.

Rukou mi hladká chrbát a až teraz si uvedomím akú silu má objatie.

,,Máme si toho veľa povedať.Ale som tu a neodcudzujem ťa. Chcem aby si to vedel. Máš ma tu a som ochotná si ťa vypočuť." zašepká a keď skončí objatie  nečakane ma pobozká.

Možno sa jej výzor mierne zmenil alebo chovanie, ale jej dobré srdce nie.

,,Ďakujem." poviem úprimne a načiahnem sa po uterák.

V sprche sme asi hodinu a nechcem mať na svedomí Emine prechladnutie.

,,Nepísala som ti preto, lebo som odišla na vysokú. Ďaleko na to, aby sa odtiaľ listy dostali až k tebe." povie smutne a začne si obliekať mokré veci.

,,To chápem." prikývnem a potom sa zasmejem.

,,Počkaj niečo ti prinesiem, hádam nechceš ísť takto von."

,,To, že si ma tam hodil oblečenú bolo hnusné." zasmeje sa a zo srandy ma štuchne.

,,Vieš, že to zaberie veľa času, kým by som ťa celú vyzliekol?" obhájim sa s úškrnom.

,,Bol si 8 rokov bez sexu?" nakloní hlavu nabok.

Jej otázka ma zaskočí, pretože si uvedomím, že ona nie.

,,Áno. A prvé 2 roky odvykania od dvoch úžasných pocitov mi dali pekne zabrať. Keď sa nad tým zamyslím, tak som ti zostal takmer 10 rokov verný."
skonštatujem.

Ona sa uškrnie a spolu vyjdeme z kúpeľne.

,,Ty si si ale užívala s ním, že ?" vyzvedám.

Sebastian je zavretý vo svojej izbe a tak máme čas na súkromný rozhovor v kuchyni.

,,Nie si typ, čo by žiarlil. Takže ti poviem áno a s čistou úprimnosťou." povie a potom sa zasmeje.

Chýbal mi jej smiech.
Vlastne mi chýbalo jej všetko.
Aj keď som nad ňou istý čas nerozmýšľal.

,,Skôr by som ti závidel.
Zistil som, že žiarliť na sex je úplne bezvýznamné. Nemyslíš si, že existujú iné a silnejšie prepojenia?"