Ema

XXV.

Zaspala.
A ja sedím vedľa nej a ten pocit sa mi páči.
Leží na pravom boku s rukou za hlavou a s prikrčenými nohami.
Je odkrytá,ale je leto a moja garzonka je v tento čas naozaj teplá.
Usmejem sa keď pootvorí ústa.
Vlnité blond vlasy sa povaľujú okolo celej hlavy.
To najkrajšie-oči má zahalené viečkami a predsa je taká krásna.
Nechápem čím som si ju zaslúžil.
Z mojich poetických chvíľok ma preberú už pociťované náznaky absťáku.
Chystali na nejaké miesto,ktoré mi navrhla.Našťastie sme nešli,keďže ruky sa mi triasli už aj pri nej ale úspešne som to skryl.
Teraz je čas zažiť druhý orgazmus tohto večera.
Vykúpenie.

Prejdem rukou ku kraju matraca na mojej strane a vyberiem biely prášok.

Všetko,čo robím je také naučené a jednoduché.

Niečo ako základná životná potreba.
Ako jedenie alebo pitie.

Hah,alebo fajčenie.

Pre istotu idem do kúpeľne.
Posledné,čo potrebujem je vidieť Emu zhrozenú z toho,čo som zač.

Provizórne zamknem s rozhrkaným zámkom a vpichnem si Háčko.

Je to tu.
Milujem ten pocit pokoja.
Zakloním hlavu a pozerám sa na rozmazaný strop.

Ten pocit po podaní sa však dá porovnať s pocitmi pri Eme.

S pocitmi keď som ju mal pod sebou.

Starý známy sa teda mýlil.

Sex a heroín sú pre mňa rovnakými pôžitkami.

Vykúpenie nie je lepšie ako Ema.

Stav po je strašný.
No som si vedomý,že nemôžem kričať.
Silou tej najväčšej vôle potlačujem výkrik od bolesti,ktorý sa derie do hrdla.

Keď už sa to nedá zadržať pomyselne,vyzlečiem si tričko a zahryznem doňho.

Dych sa mi strašne zrýchľuje a mám pocit,že moje pľúca vyskočia z hrude.

Aj keď som si myslel,že tento stav je nekonečný,skončil.

Celý spotený som vošiel do sprchy a pustil na seba studený prúd vody.

Po návrate k posteli som si spomenul na starého známeho a na to,čo povedal.

,,Zoberieš si nepatrnú kopu a budeš ju ľuďom ponúkať za vysokú cenu.Ak nebudú chcieť,nadroguješ ich a následne zabiješ.Máš na to 2 týždne.Ak to nesplníš,zabijem ťa."

Znie mi jeho drsný hlas v ušiach a ja si zrútene ľahnem na posteľ.

,,Koľko nocí ešte strávim s tebou,Emka?"zamrmlem tak aby ma v žiadnom prípade nepočula.

To,čo sa dnes všetko stalo je nad moje sily pochopiť.

Odprisahal som si,že sa žiadnej ženy NIKDY nedotknem.

Posledná bola Zoe.
A teraz je to Ema.

Všimnem si moju ruku,ktorá ju pohladí po vlasoch.

Čo sa to vôbec deje..
Kde sa vo mne vzala táto citová stránka ?
Mal som pocit,že som ju nechal odísť spolu s Lesiou.

Ema sa prehodí na druhý bok chrbtom ku mne.

Nebojí sa ma.
A mohla by.
Možno by aj mala.

Je v jednej miestnosti s feťákom a ani o tom nevie.

Zavriem oči a pocítim príjemný pocit.
Pocit,že nie som sám.

V nočnej tme sú počuť 2 nepravidelné dýchania.

,,Harlo, si v pohode?" napomenie ma Sebastian, s ktorým kráčam po chodníku smerom k nášmu bytu.

,,Ale hej." poviem zamyslene a stále mám pred očami noc, keď u mňa Ema spala. Práve teraz sa niekde rozvaluje s tým umelcom.

,,Ty žiarliš, že ?" podpichne ma.

Krátko pred tým, ako som si začal v mysli prehrávať tú noc, sme mali debatu o Ema a jej služobnej ceste.

,,Nie, len mi to nedáva logiku, že spolu šukajú a nie sú nič viac. Poznajú sa strašne dlho a stále sú vraj iba kamaráti a mne to na Emu jednoducho nesedí." zamyslím sa.

,,Holt sa život mení a ženy tiež. O niektorých by si povedal, že majú na hlave svätožiaru a ony takto." zasmeje sa.

,,Serem na ňu. Nechápem načo sa tu zapodievam takýmito blbosťami. Sú omnoho podstatnejšie veci. Musím ísť zajtra do banky, aby som dal prvú splátku." odfuknem si a vyťahujem kľúče od vchodu.

,,Láska nie je blbosť." oponuje mi Sebo a otvára dvere.

,,Nejaký si moc múdry." uchechtnem sa na jeho vete.

,,To je hlúpa pravda, ktorú nechceš prijať. Buchol si sa do nej, iba si to nechceš priznať, lebo máš nejaké svoje mindráky o ženách." skonštatuje.

Jeho hlas sa ozýva po celej chodbe.

,,Nechcela by ma a nebuchol. Ťahá mi na tridsať. Láska je absurdná. Ani neviem, čo to poriadne je." pokrútim nad tým hlavou.

,,Ale vieš, predstav si, že je teraz pod tým jej maliarom a ak sa ti otvára nôž vo vrecku, tak si v tom, chlape."