Ema

XXIV.

Prebudím sa na to, ako sa ma niekto dotkne.
Myknem sebou a pred sebou zbadám Matiasa.

,,Chcel som ti napraviť operadlo." ospravedlní sa.

,,Ach, to je v poriadku. Koľko to už spím?" pretriem si oči a pozriem sa von cez malé lietadlové okienko.

Pod nami sa tiahne celý veľký oceán.

,,Cca hodinu a pol." odpovie.

,,Asi by som sa mala kochať výhľadom a nie tu chrápať." skonštatujem a zasmejem sa.

,,Oddýchni si. Všetko to zvečňujem, potom si to môžeš pozrieť." žmurkne na mňa Matias a ukáže mi náčrt v jeho klasickom čiernom bloku, ktorý so sebou nosí vždy.

,,Že ma to neprekvapuje, Matias." prekrútim očami a vezmem si jeho dielo do rúk.

,,Hej, veď tam som ja." namietnem s úškrnom.

,,Dobrý postreh, slečna Libincová, spoznávate sa." zavtipkuje a vezme si do ruky ceruzku.

Prižmúri oči a pozrie sa na mňa.
Následne urobí pár ťahov po linajkovom papieri.

,,Prečo ma kreslíš? Nebudeš mať ešte dosť príležitostí?" skonštatujem.

Matias má fakt talent, pretože ma dokázal vykresliť takmer dokonale.

,,Potrebujem si na teba v ceruzke zvyknúť. A navyše, máme pred sebou ešte 2 hodiny." usmeje sa.

,,To dáva logiku." myknem plecom a zahľadím sa opäť von oknom.

Začína sa črtať pevnina, ktorá mi vyčarí úsmev na tvári.
Bojím sa výšok a tak mi ani lietanie nerobí moc dobre.

~~~

,,Vyzeráte veľmi pôsobivo, matmazel."  pozrie na mňa jeden z troch mužov, s ktorými sedíme na terase s výhľadom na neznáme jazero.

,,Ďakujem." snažím sa o sebavedomý tón hlasu a nechám si prisunúť zo zadu stoličku.

,,Takže, pán Kheln." povie ďalší z mužov a usmeje sa popod fúzy.

Odpijem si z minerálky, ktorú mi pred nedávnom priniesla pôsobivá čašníčka.

,,Prišli ste s veľmi perspektívnym nápadom. Skutočne by sa dalo povedať, že s veľmi zaujímavým. Prezreli sme si vaše výtvory a vidí sa nám, že by z toho mohol byť úžasný projekt a navyše, ktorý umelec sa môže pochváliť spoluprácou s firmou nášho kalibru?" zasmeje sa a Matiasa to veľmi zaskočí.
Býva dosť sebakritický a keď vidí, že sú z neho nadšení, začne žiariť.

,,Ďakujem za vašu dôveru. Snažím sa dávať do toho kus seba." povie taktne a tiež si odpije zo svojho pohára.

,,Ale aby sme prešli k praktickým záležitostiam." preruší naše úsmevy tretí muž a z kufríka vyberie nejaké papiere.

,,Tu sú zmluvy k projektu, ktorý ako sme spomínali nesie názov Záhadná záhradná žena. Vašimi podpismi nám vyhradíte práva na úpravu a prezentáciu vašich diel a taktiež vďaka nášmu sponzorstvu, vám budú chodiť celkom pekné sumy." žmurkne na mňa a mykne kútikom úst.

S Matiasom si vymeníme pohľady a následne sa každý z nás podpíše.

,,Dobre, sme dohodnutí. Naša firma zorganizuje reklamnú kampaň a ďalšie marketingové nutnosti. Prvé diela mi pošlite do 48 hodín, poprosím. Aby sme vedeli prispôsobiť logo, veď viete." ujasní nám to jeden pán, konkrétne ten s fúzami.

Následne celá trojica vstane, podá nám ruky a opustia nás.

Matias si potichu tleskne a potom sa naširoko usmeje.