Ema

XV.

Banka je na námestí neďaleko parku, s ktorým sa mi spájajú najrôznejšie spomienky.

Prekusnem nezmyselné myšlienky na minulosť a stlačím kľučku, aby som mohol vstúpiť.

Ešte pred tým si však všimnem žlté auto, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou patrí Eme.
Som celkom prekvapený, ale neriešim to a vstúpim.

Hneď sa mi pohľad stretne s Annou.

Vidím ju prvýkrát po ôsmych rokoch.
Je zmenená a prvé, čo si všimnem je jej vystupujúce brucho.
Nespochybniteľne je tehotná.

Balí si veci zo stola, ktorý je hneď oproti dverám  do kabelky a niečo pri tom ťuká do mobilu.

Okrem brucha si všimnem jej štíhlu postavu, krátke čierne husté  natočené vlasy a tiež jej tmavohnedé oči.

Je tak odlišná od Emy.
Všimnem si tiež malé tetovania na jej ľavej ruke.

,,Ahoj. Ema mi spomínala, že si sa vrátil." povie priateľsky.

,,Ahoj. Bolo na čase." poviem sarkasticky a priblížim sa k jej kolónke.

,,Vidím, že si sa riadne zmenila." skonštatujem s pohľadom na jej brucho.

Ona si ho chytí a vidím ako jej žiaria oči.

,,Aj ty. Tá holá hlava je celkom veľká zmena, nehovoriac o tom, že si zmužnel." povie s úškrnom.

Možno nás akcia zachránenia Emy zblížila.

,,Tak zmenilo sa toho viac. Už som s tým skončil." naznačím jej pohľadom slovo Heroín.

Ona sa usmeje a vyjde od kolónky za mnou na chodbu.

,,Niekedy k nám môžeš prísť, Ema ťa určite pozve. Aj mňa celkom zaujíma, čo je na tebe také zvláštne, keď na teba ani po tak dlhej dobe nezabudla."  priateľsky na mňa žmurkne.

,,Ale teraz sa ponáhľam, lebo idem za ňou pred knižnicu a ideme nakupovať veci pre malé." povie a znova sa jej na tvári zjaví úsmev.

Všimol som si, že tehotné ženy sú asi najšťastnejšie ženy na svete.

Kto vie aká bola moja matka predtým ako jej preskočilo.

Ako ma očakávala a ako sa mi prihovárala.

,,Inak gratulujem a užite si to." kývnem jej na pozdrav a konečne sa mi objasní skutočnosť, čo robí Emine auto pred bankou.

,,Dobrý deň, želáte si?" príde ku mne nízka blondínka a premeria si ma.

Je zo mňa udivená.
Ale nie je to nič neobvyklé.
Vidí vysokého holohlavého čudáka.
Je to k smiechu, pretože ani zďaleka nevie s kým má tú česť.

,,Toto mi prišlo." poviem smutne a podám jej červený lístok zo včerajška.

Vidím na jej mimike ako sa zamračí.

,,Tak poďte za mnou." povie sklesnutým tónom a vedie ma dozadu budovy, kde sa pulty točia doľava.

Prejdeme až úplne na koniec a za stenu, aby nás nikto z vonku nevidel.

,,Nuž. Minuli ste si všetky financie z bežného účtu. Z tohto dôvodu bola naša banka nútená zrušiť transakciu do toho spomenutého zariadenia.
Otázne je, či chcete dať do pohybu váš záložný účet. Ale je tu jeden problém.
Je to vaša životná istina a ak si aj tú miniete, nebudete mať žiadny nárok na príspevky od štátu a pomaly sa môže stať, že o všetko prídete." povie tlmeným hlasom a niečo si naťuká do počítača.