Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Čakanie na Godota

Po pohrebe som zmenila svoje doterajšie miesto bydliska a ostala u starých rodičov. Z akéhosi dôvodu mi u nich bolo lepšie ako doma. Možno preto, že tu bola veselá Laura a jej rodina, ktorá chystala svadbu. Možno to bolo preto, že každodenné cestovanie ma tak unavilo, že som nemala čas na to riešiť hlúposti. Možno preto, že som sa pomyselne odtrhla od priateľov a suterénu pod kostolom. Možno preto, že ma moje myšlienky stále viac a viac zrádzali a uberali sa jediným smerom. Bol piatok večer a vonku pomaly pršalo. Podvečer sme boli s babkou na omši a po nej s Laurou na skúške súboru. Vrátila som sa asi okolo desiatej. Sadla som si dole do obývačky a zababušila sa do sivej huňatej deky. Mama už bola doma a pozerala nejakú komédiu. Ale skôr ako skončila zaspala. Oddane som teda daný film dopozerala až do zdárneho konca. Úprimne povedané vôbec nič si z neho nepamätám. Len som tupo čumela na obrazovku. Ja viem mala som to vypnúť a radšej si ísť ľahnúť ale nevládala som. Napriek tomu, že som bola unavená z celého týždňa, zo školy, doslova z celého života tak som tam len tak sedela a pozerala už desiatu reklamu na ponožky. Pozrela som sa na mobil. Bolo niečo pred polnocou a mala som jedinú správu od Laury, ktorá mi priala dobrú noc. V krížoch ma bodlo. To asi preto, že som v tom kresle sedela ako paragraf. Keby ma tak videla mama mala by som hneď hodinovú prednášku z fyziológie. Vypla som telku, kde už začínal nejaký horor, zhasla malú lampu a vydala sa do izby na poschodí. Keďže mama väčšinu týždňa pracovala v meste jej starú izbu som teraz okupovala ja. Po tmavej strašidelnej chodbe som prešla v pohode. Dokonca som si v jednej sekunde predstavila ako sa predo mnou objaví ňaňa s jej francúzskou barlou a usmeje sa prázdnymi ústami. Na schodoch som si predsa len z lenivosti a pre vlastnú bezpečnosť zapla aspoň baterku na mobile. Izbu mojej mami teraz slabo osvetľovalo pouličné svetlo a to len v takom rozmedzí aby som sa vyhla starému písaciemu stolu, svojmu vaku a žehliacej doske. Otvorila som balkónové dvere a pod deku prenikol chlad. Bol síce máj a už pomaly by malo prichádzať aj leto, ale v niektorých chvíľach bolo viac než chladno. Vyšla som von a zvalila sa na záhradné kreslo, ktoré tu bolo dané skôr pre imidž ako z praktických dôvodov. O pár dní babka zasa vytiahne všetky svoje muškáty, ktoré schovávala v pivnici a vyloží ich na slnko. A len potom a až potom sa začne boj o najkrajšie balkóny, záhrady, predzáhradky a neviem čo ešte. Musela som sa usmiať pri spomienke ako som minulý rok na kolenách trhala burinu zo šancu pred babkiným domom, potom všetko pekne pozametala a stále nepochopila význam tejto práce. Až potom prišla nedeľa a po rannej omši sa zhŕkli supy na klebety. To čo som začula mi doteraz nejde do hlavy. Istá pani s fialovým melírom, ktorá celý čas na mňa vrhala vražedné pohľady, asi preto, že pravidelne dýcham, sa nezabudla zmieniť o tom aký neporiadok ma istá Tera pred svojim domom. A naopak mohla odprisahať na svoju modlitebnú knižku, a pán farár by jej na to nič nepovedali, že Helena, moja babka, nechala mňa ako svoju úbohú vnučku robiť jej slúžku a upratovať celú sobotu okolo domu zatiaľ čo ona bola niekde na prietrtky. Od tej chvíle som nikdy nepochybovala o tom, že tie babky vedia kto som, čo som a čo tam robím. Aj keď niekedy na mňa civeli ako na UFO. Nad dedinou sa pomaličky znášala hmla. V potoku sa máčali divé kačky. Pohodlnejšie som si sadla do kresla a zababušila sa pod deku. Ticho prerušovalo iba gaganie kačíc a potom šoľachot vody. Asi nejaká volavka, ktorá si prišla uchmatnúť večeru alebo bocian. Vo vrecku mikiny mi zavybroval mobil. Správa od Christiana. Konečne!
'Spiš?'
Obratom som mu odoslala odpoveď. Nemusela som si to ani premyslieť.
'Nie.'

'Môžem ti zavolať?'
Čudná požiadavka, vzhľadom na neskorú nočnú hodinu. Zrejme sa niečo pokazilo a on sa potrebuje s niekým porozprávať. Možno..... Nie. Nie! Žiadna smrť. Pane, prosím len to nie.

'Jasné.' o niekoľko sekúnd ticho večera narušila klavírna melódia môjho zvonenia.

"Myslel som si, že si už na pol ceste do ríše snov" pekný pokus o vtip bohužiaľ mu veľmi nevyšiel.