Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Kde si, keď Ťa potrebujem?

Cestu domov som si ešte dvojnásobne predĺžila. Nechcela som byť v prázdnom byte. Potrebovala som si pretriediť myšlienky. Práve sa pomaly stmievalo bolo okolo pol šiestej. Prechádzala som cez malý park. Na lavičkách posedavávali dôchodkyne a horlivo sa rozprávali. Jedna z nich sa ma mňa pozrela a povedala milým hlasom
"Ahoj Janka, rada ťa vidím. Mamka je doma?"
"Nie, má poobednú o šiestej príde domov. Potrebujete ničo?" úctivo som sa spýtala našej susedky Deakovej.
"Nič srdiečko, len keď príde domov pripomeň je nech sa u mňa zastaví." len som pokynula hlavou a pokračovala ďalej. V hlave mi stále ostala scéna z dnešnej hodiny, a znova ma v očiach začali páliť slzy. Zosypala som sa preto, že mi niekto odpustil? Bude to tak aj keď On odpustí mne? Pokračovala som ďalej, keď som započula vzlik. V strede parku, pod starým javorom sedelo dievčatko. Vedľa nej na lavičke bola veľká ružová taška. Dievčatko vizeralo ako malá prváčka. Poobzerala som sa a vykročila k nej.
"Ahoj, si v poriadku?" snažila som sa na ňu usmiať ale nešlo mi to. Dievčatko zavrtelo hlavou.
"Ja-ja - ja som sa stratila. Brat ma-ma mal vyzdvihnúť zo-zo školy a mali sme ísť za-za koníkmi. Ale chcela ho prekvapiť a tak som-som sadla na autobus a šla sama. Ale keď-keď som vystúpila neboli tam žiadne koníky." bolo mi toho drobca ľúto pripomínala mi tak trošku mňa samú. Aj ja som bola stratená, zúfalá a jedným východiskom pre mňa bol on. A môj zúfalý pokus vyšiel. Teraz som mala šancu, od platiť jeho dobrotu a lásku tomuto dievčatku, ktoré nemalo východisko.
"Ako sa voláš? Ja som Jana." podala som jej ruku.
"E-Eliška." chytila ju a mierne stisla, už v očiach nemala tie slzy ako pred tým, teraz v nich zatiaľ plamienok nádeje.
"Máš číslo na maminu alebo ocina?" spýtala som sa "Vieš aby som im zavolala a ony by si po teba prišli."
"Nie prosím nevolaj im!" vykríkla. Nechápavo som na ňu pozrela. Bojí sa svojich rodičov? Bijú ju alebo niečo také?
"Dobre, tak nebudeme volať rodičom. Že ty si ušla z domu?" nič iné mi nenapadlo.
"Nie neušla som z domu hovorím pravdu. Ak by sa to naši dozvedeli asi by sme mali poriadny problém" 'My?' aha ona a jej brat. Prečo mi to až tak pomaly zapína? Vtedy som dostala nápad.
"Krpec, keby som ťa vzala k sebe domov? Možno niekde nájdem kontakt na tvojho brata. Čo ty na to aspoň by si nemala problém s rodičmi." jej očká sa konečne usmiali, horlivo kývla hlavou.
"Ale varujem ťa, už teraz robíme niečo nelegálne." počkala som, kým si vyhodila tašku na chrbát.
"Čo znamená nelegálne?" opýtala sa a cupitala vedľa mňa.
"Niečo proti zákonu."
"Aha, a čo robíš proti zákonu ty?"
"Že beriem niekoho domov."
"Hahahá" rozosmiala sa "Môj braček hovorí, že hosť do domu, Boh do domu"
Zastala som, to dieťa má viac rozumu ako poniektorí dospelí. Keby som aj ja mala takého brata ako ona.

Kľúče zacinkali. V chodbičke som zbadala mamine topánky. Žeby som si pomýlila jej zmeny?
"Janka, už si doma?" vystrčila hlavu z kuchyne. Keď zbadala krpca usmiala sa a hneď pozrela na mňa. Len som pokrčila ramena.
"Tak Eliška toto je moja mamina a nič sa neboj, je neškodná. Tak choď ďalej. Napravo je kuchyňa tam sa môžeš zložiť." nevšimla som si mamin podráždený výraz.
"Jana, to čo má znamenať?"
"Mama, pokoj je to len neškodné dievčatko. Našla som ju v parku a nechcela som ju tam nechať. Uznaj sama bolo by to neľudské. Nie, nič nehovor. Viem pamätám si zoznam čo nemám ťahať domov. Boli tam psy, mačky, cudzí ľudia, bezďáci. Toto je len neškodné dievčatko a neboj sa dá mi kontakt na svojho brata, brnknem mu a hneď si po ňu príde. " fúha toľko argumentov zo mňa ešte v živote nevypadlo. Mama sa už chcela nadýchnuť a niečo namietať keď Eliška konečne prehovorila.
"Teta, prepáčte, ja len chcem ísť domov." po tvári sa jej znova rozkotulali slzy.
"Nie, nie srdiečko. Neplač, zavoláme maminke nech si po teba príde dobre. Pôjdeš domov len neplač, všetko sa vyrieši neboj sa." usmiala sa a zotela malej slzy z líc.
"Práve som dopiekla bublaninu, dáš si?" Eliška len prikývla a vrátila sa do kuchyne. Mama na mňa cez plece zagánila. No fajn prvá fáza operácie 'Návrat' úspešná a tá druhá bude dúfam tiež.