Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Dovoľ mi, budovať skutočné priateľstvo

V nedeľu popoludní ma mama vytiahla z letargie. Prišla do mojej izby a surovo zo mňa stiahla paplón.
"Nerumazgaj, mám dobrý nápad ako zahnať tvoj žiaľ. " usmiala sa a v očiach mala iskry. Tie mala mama v očiach vždy, keď sa pre niečo pevne rozhodla.
"Urobíme si babskú jazdu, len my dve. Zájdeme do centra dáme si kávu a trochu prevetráme obchody. Hm, čo ty na to? " povedala s nadšením. Nespoznávala som ju, akoby s ňou niečo urobili.
"Dobre, kto si a čo si urobila s mojou mamou? " povedala som bez rozmyslu. Mama sa len zasmiala a vytiahla ma na nohy. Pochopila som, že to myslí smrteľne vážne. A žiadne výhovorky nepomôžu. Na druhej strane, konečne budeme mať čas aj jedna na druhú. A kto vie možno je to zámer aby som jej po dvoch penových čokoládach prezradila všetko o mne a o Timei. A možno aj niečo viac. Nie!  Nie, nie, nie! Musím byť silná! Musím byť silná! Nesmiem nič prezradiť o tom svojom tajnom princovi ani o Christianovi. Mám nápad! Čo ak by som sa spravila vážne chorou.  To by mohlo zabrať, keby... Keby moja mama nebola zdravotná sestra. Aby to parom vzal!

"Si prekrásná!" rozplívala sa postaršia predavačka nad mojím výzorom. Mne som si až taká "prekrásná " neprišla.
Hneď ako sme dorazili do nákupného centra mama ma zatiahla do prvého butiku. S nadšením si obzerala všetky kúsky nie práve najlacnejšieho oblečenia. Prišla mi ako totálne pomätená pubertiačka. Prisamvačku! Nad každým kúskom híkala, či achkala. Miestami som sa tvárila, že tú ženu vôbec nepoznám. Našťastie postaršia predavačka, zrejme bola zvyknutá na takéto reakcie, sa len usmievala. Priznávam ani mne sa nedarilo potlačiť ducha lenivosti a začala som si preberať jednotlivé kúsky. A znova sme ostali pri otázke môjho zovňajšku. Pozerať sa na nádherné šaty,ktoré sú  určené pre špáradla bolo dosť ponižujúce. Nie žeby chudé dievčatá boli škaredé alebo niečo také, ale v pamäti som mala zafixovanú iba jednu "dokonalú postavičku a tváričku "  Jessici Mary.  Zvláštne, že ju mám pred očami aj teraz. Doriti!!! To nie je moja predstava ona tu naozaj je! Dopekla, čo teraz? To si naozaj nemohla vybrať iný obchod iba ten v ktorom som aj ja?! Ustúpila som krok dozadu a do rúk chytila regál na kolieskach. Trocha ho odsunula a vkĺzla zaň. Predavačka na mňa nechápavo pozrela, ale keď videla ako jej naznačujem aby bola ticho, pochopila. V mojej skrýši som dúfala, že "postrach Denis " v dievčenskej koži zmizne a ja budem môcť vyjsť von.
"Janka, čo ti tu robíš?" mamina otázka ma prekvapila. Ona sa s ňou baví???!!!  Milostivý bože čo som komu urobila?
"Dobrý deň, pani Habarková. Ale vyberám si šaty na zimný banket. Ale je to veľmi ťažké. Všetko je také nádherné ale mám jedno šťastie, že mám úžasnú poradkyňu. " odvetila bezstarostne.
Zimný banket? Poradkyňa? Sníva sa mi? 
"Naozaj? No vidíš ak nie ty tak od našej Jany sa to nedozviem. A kto je tá tvoja nová poradkyňa. Ak sa smejem spýtať? " ruky som zovrela v päste. 'Mami čo to robíš? Chceš ma zabiť? ' pomyslela som si.
"Jasné, veď to nie je tajné. Je to Timea. Má úžasný vkus. Ale teraz už budem musieť ísť, máme toho ešte veľa. " povedala a určite sa sladko usmiala. Pri tej predstave ma striaslo. Timea?  Moja Timea!  Tak ona je s ňou?  Zbohom, krutý svet!!!

"Jani, čo tu robíš? " spýtala sa mama, keď predavačka odtiahla vešiak.
"Lúčim sa so životom! " odvetila som.
"Nebuď smiešna" postavila ma na nohy mama "to, že je Timea teraz s ňou, ešte neznamená koniec sveta. " poznamenala a primerala mi šaty.
"Naozaj? Timea jej určite vyzradí všetko, čo o mne vie. A tá harpia to využije a môžem sa rozlúčiť so zdravím rozumom. "
"Jana, pokoj! Vypusť ich z hlavy. Máme babskú jazdu a žiadna  Jessica Mary či Timea nám ju nepokazia a teraz do kabínky. Vyskúšaj si ich."
"Ale to nie je moje číslo. " poznamenala som.
"Nevymýšľaj. Určite ti sadnú. " s nechuťou som vošla so kabínky a obliekla si ich. Neboli škaredé, ale o tom, že mi sadnú som dosť pohybovala. Keď som sa však uvidela v zrkadle neverila som vlastným očiam. Staroružové šaty boli nad pásom strihnuté do ačkovej sukne, ktorá mi siahala po kolená. Horná časť šiat bola pokrytá jemnou striebornou čiapkou, ktorá pokračovala na sukňu a prirodzene sa nad kolenami strácala. Vyzeralo to ako ťahavý brečran. Boli bez ramienok a vzadu na chrbte mali šnurovanie.  Sukňa mi zakryla veľké boky a celkovo postavu zjemnila. Opatrne ako myška som vyšla von. Mama sa do široka usmiala a predavačka vyhlásila.
"Si prekrásná!"
"Si ako porcelánová bábika. " smiala sa zo mňa a rozpustila mi vlasy.
"Nepreháňate to trochu? " spýtala som sa celá červená v tvári.
"Ale máme aj niečo pre mamku, nie len pre mladú slečnu. " vyhlásila placho predavačka a už aj zo skladu priniesla akvamarínové šaty s trojštvrťovým rukávom, ačkovou sukňou, lemované čiernou krajkou.
"No, ták skúste ich. " vyzvala ju. Mama súhlasila a vyzerala v nich ako zo škatuľky.
"Ja neviem, sú až príliš elegantné. "
"Figu borovú mladá pani. Vyzeráte úžasne, ak chcete odfotím vás obe. " vyhlásila. Obe sme súhlasili, boli sme až príliš veselé. Na stretnutie s  Jassicou. Mary som už zabudla. Mamin úsmev bol pre mňa prvoradý.
"Syyyyyr!" vyzvala nás predavačka a my sme sa cítili ako celebrity.