Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Si slobodná!

"Timea?" ostala som zaskočená keď som svoju niekdajšiu kamarátku uvidela uplakanú na schodoch pred mojou bytovkou.
"Jani... Ja..." hlas sa jej zasekával "Ja... Veľmi ma mrzí, to čo som ti vtedy povedala. Nemyslela som to tak.." na jednej strane mi jej bolo ľúto mala som chuť ju objať, no spomenula som si na list a pokúsila som sa brať ohľad aj na to všetko. Čo sa stalo, čo mi napísal a čo v skutočnosti cítim.
" Nemala som ti to povedať. Viem, že otca si mala veľmi rada. Viem o všetkom čo ťa zožiera a aj tak som to voči tebe zneužila. Dokážeš mi to odpustiť?" pozrela sa na mňa očami v ktorých som videla pokoru a prosbu. Prosbu odpustiť.
'Ach, Pane, prečo mi dávaš túto skúšku? Vieš dobre, že Timeu mám úprimne rada, ale medzi nami je trhlina. Ach, Pane, naozaj jej mám odpustiť? Ak to dokážem, odpustíš aj ty mne?'
"Timea, prišla si preto aby si ma poprosila o prepáčenie a ja nemám dôvod, aby som ti ho nedala. Viem, že jazyk dokáže zraniť viac ako úder. Ale viem aj to, že je jeden dôvod prečo ti odpusťam. Nerobím to preto, aby si mala pokoj na duši. Robím to len kvôli Nemu."
"Nemu?" nechápavo sa na mňa pozrela.
"Ježiš ma naučil odpúšťať. Všetko. Uvedomila som si, že odpustiť sa dá ale zabudnúť bude ťažšie. Timea, je mi ľúto všetkého zlého, čo som kedy urobila. A teraz to chcem napraviť. A ty si prvá, kto toho je svedkom."
"Takže ja a naše priateľstvo boli podľa teba len chyby?"
"Nie, to rozhodne nie. Nechcem sa hádať a tak ti to poviem takto. Si úžasný človek, dokážeš ľudí rozosmiať si taký blázonko." usmiala sa "Máš obrovské srdce a chceš byť tam kde sa niečo deje. Miluješ ľudí a nemáš problém prehodiť slovo s nikým koho stretneš. Ale ja taká nie som. Som tvoj pravý opak. Vážim si ťa, aj všetko čo si pre mňa kedy urobila, stála si pri mne vo všetkom, v každej jednej chvíli a to chcelo veľa síl. Preto nie ty by si ma mala prosiť o odpustenie, ale je teba. Viem, možno to vyznie ako fráza, ale verím, že Pán požehná tebe aj mne, takú priateľku akú si zaslúžime. Chcem aby sme ostali priateľkami, ale.... Ale, neviem či ti po tom všetkom dokážem ešte veriť. Skrátka, mám ťa hrozne rada, si pre mňa ako sestra a odpustila som ti" keď som povedala tie slová, bolo mi zrazu ľahšie. Tak príjemne mi nebolo ani nepamätám. Timei sa po lícach kotúľali slzy ako hrachy. Aj ja som mala čo robiť aby som sa nerozplakala. V jej očiach bola úľava. Prišla ku mne a objala ma.
"Ty ani nevieš ako veľmi si mi pomohla." zamrmlala mi do ramena "to, že si mi odpustila a otvorila srdce je pre mňa ten najkrajší dar."
"Timi, neodpustila som ti ja, ale Boh, len cez moje úst. A okrem odpustenia, ti chcem povedať, že ti ďakujem. Vďaka tebe si so svojím neznámym princom stále píšem." ešte raz som ju poriadne stisla. Timea mlčala a aj ja.
'Pane, chcel si práve toto? Ja myslím, že áno. Ježišu, aj tvoje odpustenie má chuť víťazstva?'
Ešte chvíli sme sa rozprávali a navzájom ospravedlňovali jedna druhej. Napokon Timea neodišla s plačom ale so smiechom. Keď som stála vo svojej izbe a prezerala si fotografie, vyslala som do neba krátku modlitbu.
'Pane, drž nad ňou svoju ruku. Chráň ju. '
"Tvoji skutoční priatelia stavajú na základe, ktorý je jedinečný. Stavajú na základe, ktorým si ty sama. "
Teraz už chápem prečo má byť Ježiš mojím priateľom, len On dokáže vystavať nového človeka z ruín hriechu a starého Ja. Len On, v spolupráci s Tebou dokáže pochovať starého človeka, aby sa zrodil nový, lepší. Určený pre svetlo.

Večer som si prečítala všetky listy, ktoré som mala starostlivo uložené a schované na tajnom mieste. Bolo zvláštne čítať ich po určitom čase, a pochopiť aj hlbšie slová neznámeho priateľa, ktorý vo mne videl tú, ktorá dokáže zvíťaziť, byť nádhernou, statočnou, jedinečnou a tou ktorá si cení život. Ten deň bol jedným z tých, keď si poviem, že blázni sa nevyskytujú, musia sa narodiť.

Ráno ma príšerne bolela hlava. Asi na mňa niečo lezie, a to ešte nebola ani polovica novembra. Len to nie! Choroba si nevyberá. Nevadí čajík a vitamíny to istia. Vyliezla som z postele a dúfala, že táto prekážka je len takým nepatrným šťuchnutím na mojej ďalšej ceste. Rozhodla som sa pretrpieť tento deň a pokúsiť sa nakaziť čo najmenej ľudí. Vyučovanie zbehlo celkom v pohode. Sama som sa čudovala, čo sa stalo so všetkými. Zrazu boli milší, akosi normálnej. Alebo to bolo tou chorobou. Možno som mala horúčku a z toho som blúznila, ale bolo to zvláštné. Dokonca aj Timea sa na mňa znova pozerala ako na človeka a nie ako na monštrum. No cez to všetko mi chýbal jeden človek. Neviem prečo mi tak chýbal. Poznali sme sa dokopy asi tri dni a totálne sa pred ním znemožnila, a to najviac ako sa len dalo. Aj cez to všetko som cítila, že práve v ňom som našla priateľa. Teda dúfam. Je to všetko zvláštne až strašidelné, ale cez to všetko mi to prišlo ako úžasný plán. Plán, ktorý sa bude uskutočňovať v priebehu celého môjho život. Úchvatný plán menom 'Láska'. Ale kedy sa uskutoční? Jednou mojou zásadnou chybou je to, že som netrpezlivá, a to ma vie fakt naštvať. V každom prípade bola streda a list som nedostala. Celý čas som rozmýšľala čo sa mohlo pokaziť. Nevadí veď budú aj iné dni. Ejha, to odkedy som taký optimista. Večer som sa snažila nadopovať vitamínmi a liekmi, a za ľahla ešte pred deviatou.