Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Nedaj sa "zaškatuľkovať"

Počas každej jednej prestávky som strčila hlavu do dverí učebne a pozorovala poslednú lavicu pri okne. Stále nič akoby sa ten chalan do zeme prepadol. Konečne zvonček ohlásil koniec poslednej hodiny. Všetky decká sa hrnuli k hlavnému východu. Chceli vypadnúť čím skôr ani sa im nečudujem. Každí chce po náročnom pondelku zdrhnúť. Rýchlymi krokmi som zamierila posledný krát v tento deň k dverám učebne. Bola som veľmi rozrušená a netrpezlivá. Vtedy nikoho, a nič nevnímam. Fakt. Ako teraz. Narazila som do akéhosi chalana, ktorý práve vychádzal z učebne. Trhlo so mnou a takmer som spadla. Pohotovo ma chytil za rameno.
"Pozor. Takmer si ma zabila. " zasmial sa, pustil ma.
"Prepáč, nevidela som ťa. " postavila som sa na špičky, aby som aspoň niečo videla z triedy. Zadná lavica. Nič. Fajn počkám si.
"Ešte raz prepáč, a maj sa. " rýchlo som sa rozlúčila a vybehla von.

Na ďalší deň som nemčinu mala až tretiu. Prvé dve hodiny som sedela ako na ihlách. Neviem prečo som bola taká nervózna. Možno z toho čo mi odpovie, ako asi vyzerá alebo som mala strach či náhodou list nenašla profesorka?
"Jani si okej?" spýtala sa ma moja najlepšia kamarátka Timea. S Timeou sme sa poznali od malička. Chodili sme do rovnakej škôlky potom školy, a nakoniec na strednú.
"Jasné všetko je tak, ako má byť. " prižmurila oči a premerala si ma. Timea o mne vedela viac ako ktokoľvek iný. Konečne zazvonil zvonček.
"Prepáč Timea, ale už musím bežať. "
"Kam? " cez zvonček som ledva počula jej slová.

Do učebne som vtrhla ako veľká voda. Zvalila sa na stoličku a pozerala von oknom. Po chvíli, keď sa učebňou začal niesť smiech mojich spolužiakov, som si uvedomila prečo som tu.

Moja princezná

Viem, že chceš, aby ťa druhí prijali. Ale Boh ťa nestvoril na to aby si sa nechala "zaškatuľkovať ". Škatule sú miesta pre nepotrebné a nechcené veci. Ale teba svet chce. Ja ťa chcem! A chce to aj Boh. Áno som veriaci, preto tak vravím, ale verím aj v to, že každé stvorenie má svoje miesto. Do škatule sa balia aj veci ktorými chceš niekoho prekvapiť, či potešiť. A ty ma vždy prekvapuješ, ty ma vždy tešíš. Ty, si moja princezná a si tu preto aby si vynikla, nie preto aby si pútala pozornosť, ale preto aby si žila vlastným životom. Malá vlastné sny a nedala sa obmedziť nijakou škatuľou s miliónmi ďalších a rovnako nudných ľudí. Máš slobodnú vôľu. Chcem, aby si vedela, že si môžeš nasadiť svoju korunu kedykoľvek. Tak dáš druhým najavo, že si silná a ich reči nemôžu zložiť silnú a vznešenú kráľovskú dcéru. V tebe je zakorenené krehké povolanie k dobru ale tento svet je zlý a každý lúč dobra ničí. Preto ti vravím nedaj sa zaškatuľkovať!!! Oni sú slabí, oni patria do škatule ako nepotrebné veci. My sme silní, lebo máme jeho a jeho láska je mocnejšia ako čokoľvek v tohto sveta.
Ďakujem, že si mi dovolila spoznať podľa slov tvoju tvár. Teraz viem, že mojej princeznej sa nikto nikdy nevyrovná. Teraz už viem, že je nádherná aj keď plače, aj keď sa hnevá ale najkrajšia je keď sa smeje a je sama sebou. Tak a teraz je rád na mne aby som aj ja splnil to, o čo si ma žiadala. Mám krátke čierne vlasy. Malý nos, úzke pery a modré oči. Nosím okuliare ale vyzerám v nich ako pako :-D Som vysoký, mierne atletickej postavy. Dúfam, že sa uvidíme na školskej chodbe. Chodíš predsa na našu školu. Nie? A chalanov môžem s prehľadom vylúčiť. :-D Chcel by som počuť tvoj smiech. Lebo emonji mi už nestačia :-D
Možno ti vŕta hlavou to, čo som povedal o bohu. Som veriaci to je fakt. Verím v neho aj v to, že stojí pri každom jednom z nás. A teraz mu ďakujem za to, že ma strelená náhoda priviedla k tebe. Neako som vycítil, že ťa zaujíma či som bol v škatuli alebo v nej stále som. Úprimne ti poviem bol som, lebo ľudia ma brali preto ako vyzerám, nie pre to aký som. Je to presne to, čo si vravela ty. Trocha za vymykáš z normálu už si iní.
Milá princezná dúfam, že ti to pomôže, lebo ty mi pomáhaš.
Vieš premýšľal som o dlhých sentimentálnych listoch, a aké smutné je, že už ich takmer nikto nepíše. Myslím nimi dlhé, rukou písané listy v ktorých sa cit spolu s atramentom vpijú do papiera a ostanú na veky. Ty si mi umožnila písať takéto listy za čo som ti vďačný.

S láskou
Tvoj princ

"Ten chalan sa mi páči. " od ľaku som sa strhla. Skrčila papier a obzrela sa. Timeina tvár bola blízko mojej, ruky mala za chrbtom a upravene sledovala papier v mojich rukách.
"Čo si si myslela, že som blbá?" zosunula sa na stoličku vedľa mňa. Cítila som ako sa červenám.
"Tak" pohodlne sa oprela a vystrela nohy " povieš mi to sama alebo to mám z teba ťahať. "
"Dobré, poviem ti to. Ale prisahaj, že o tom nebude nikto vedieť. "
Vystrela prostredník a ukazovák pravej ruku, pobozkala ich a pritisla na srdce.
"Prisahám. "