Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Kráčaj v istote

Eliška mi ležala na stehne a bez slova pozerala rozprávku. Bola u nás už niekoľko dní, konkrétne dva. Teraz bol Silvester a po celom sídlisku sa ozývali petardy. Aj keď bolo iba pol jednej poobede. Julo s mamou niečo kuchtili a ja som sa im nechcela miešať pod nohy. Nech si užívajú spoločnosť toho druhého. Klára sedela pri nás a sústredila sa na rozprávku tak ako Eliška. Mala som čudný pocit. Akoby  sa stalo niečo zlé.
"Keby som mala také sestry, ako ste vy dve." povedala tichúčko Eliška.
"Ale veď ty máš sestru aj bračeka." povedala som a pohladila ju po líci.
"To áno, ale Majka je stále nahnevaná a Sára aj keby chcela tak nikdy na mňa nemá čas..." posadila sa a pozrela mi do očí. Boli také nádherné, ako tie, ktoré sa často zakrádali v mojich snoch.
"Ale mne si vravela, že máš iba jednu sestru Sáru."
"Nie, to som nepovedala."
"Ale povedala, vtedy keď som ťa našla v parku."
"No hej, mám dve sestry. Ale Majka mi vždy vraví nepekné veci." hlas sa jej zasekával.
"To by nemala robiť."
"Ale robí a mňa to hnevá, aj mamu. Stále jej vraví aby nevravela také škaredé slová, že sa to na dievča nepatrí."
"A čokeby, sme my boli sestry." pridala sa Klára a mňa to úplne zmiatlo. Čo to dokelu malo znamenať. Veď zo začiatku so mnou sotva prehovorila slovo a teraz odrazu toto. Naviac som ju nepoznala dosť dobre na to aby sme si mohli vytvoriť sesterský vzťah. A naviac Eliška je ešte malé decko, ktoré sa ľahko nadviaže na kohokoľvek a ak mu ten niekto zlomí srdce tak reakcia môže byť rôzna. Nadýchla som sa a chcela oponovať, ale Eliška ma predbehla a vykríkla.
"Super. Budem mať ďalšie sestry a tie ma budú mať radi." hodila sa mi okolo krku. Poriadne som ju stisla a ponad plece sa pozrela na Kláru. Tá len perami naznačila 'Prepáč' zjavne si myslela, že si to vyžehlila, no v momente keď sa na ňu vrhla Eliška a ona spadla na chrbát si to asi plne uvedomila.
"Tak a teraz sa poďme hrať." vykríkla Eliška.
"A ako, veď tu nemáš žiadne hračky." povedala Klára.
"Nie tak celkom" vypla som notebook, postavila sa zo zeme a zo skrine vytiahla hru Človeče nehnevaj sa a krabičku v ktorej bolo pexeso.
"Nie je to to čo máš doma, ale na začiatok stačí nie?" spýtala som sa. Baby mi však nedali na výber, hneď schmatli pexeso a v okamihu ho rozložili po zemi.
"Myslala som si, že ty ako dospelácky mylsiaca dievčina sa už nehráš" šepla som Kláre, keď som si vedľa nej sadla.
"Zdanie klame, v skutočnosti nie som z kameňa." to ma podrž! Najdlhšia veta, akú v mojej prítomnosti vyslovila.
"Fajn, ale mala by si vedieť, že by som sa rada s tebou porozprávala. Viem nemáme to vôbec jednoduché. Ty žiarliš na moju mamu, čo je pochopiteľné..."
"Kto povedal, že žiarlim na tvoju mamu, alebo na teba?" ostala som zaskočená.
"Tak čo hráte?" rozhodla rukami Eliška.
"Samozrejme, že hráme a aké máme pexeso?" spýtala sa s pokojom Klára. Čím ďalej tým viac som bola zmätená. Buď bola Klára dobrá herečka alebo to myslela úprimne. A o tej druhej veci dosť pochybujem. V každom prípade v prítomnosti Elišky to bol iný človek. Možno jej naozaj krivdím a ona nie je zlý človek. Len ju musím trochu bližšie spoznať. Otáčali sme jednu kartičku za druhou a okolo báb sa začali tvoriť pekne kôpky, no pri mne bola iba jedna dvojica. Nemohla som sa veľmi sústrediť. Bolo toho na moju hlavu, akosi veľa informácií a emócií. Klára by chcela so mnou nadviazať kontakt. To určite, skôr sa spojím s mimozemskou civilizáciu akoby ona kontaktovala mňa. Ďalej tu bolo Elišine odhalie ďalšej sestry, v tom prípade by to vysvetlilo tú zvláštnu dievčinu z fotografie na Chrisovom profile. Ale čo do kelu má znamenať ten divný pocit, ktorý mi nedovolí sústrediť sa. Potriasla som hlavou v nádeji, že to bude lepšie. No veľmi to nepomohlo. Bohužiaľ. Prvú pariu vyhrala Klára a rozdala ďalšie pexeso. To pre zmenu vyhrala Eliška. Potom k nám do izby vošla mama s džbánom čaju, tromi šálkami a tanierom plným pečiva.
"Tak toto sa mi páči baby" oči jej žiarili viac ako LED svetielka na stromčeku. Naši vždy chceli veľkú rodinu, aspoň tri deti, no museli sa uspokojiť iba so mnou. Mame pri pohľade na našu partiu zvieracieho pexesa prebehla v očiach iskra, ktorej som nerozumela. Ďalší kúsok do šialenej skladačky v mojej hlave. Skvelé! A to som si povedala, že do nového roku vkročím s čistou hlavou. No ako vidím, záhad a podivných emócií bude dnes akosi veľa aj na mňa.