Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Niekto ako ja

Bežala som dole schodmi a popritom sa snažila vyhnúť ľuďom, aby ma nezhodili, alebo do mňa nevrazili. Mala som v úmysle ísť do knižnice a aspoň na trošičku sa odhlučniť. V strede vestibulu kde sa hlavná hala rozdelovala do dvoch traktov stála ohavná busta Komenského. Nie žeby som voči tomuto pánovi niečo mala, ale tá busta bola naozaj ohavná. Pri tejto buste sa odohrávalo takmer všetko. Od prvých bozkov, rozchodov, hádok, plánov na večer až po protesty a petície. Už zo schodov, ktoré boli hneď oproti, som si všimla dvojicu, kde baba napadne pripomínala Jessicu Mary. Chalan bol ku mne otočený chrbtom a niečo jej vysvetľoval. V šume a hluku chodby jeho slová zanikli, no keď na neho položila ruky on ich okamžite zo seba striasol Jessica Mary sa rozplakala a začala vrieskať
"Si obyčajný chudák, nič viac! Nie ty, ale ja tebe som dala koniec! Si úbohý, nikde si so mnou nechcel ísť, ani len domov si ma nepriviedol!" nechcela som načúvať, ale ejha, poriadne sa do neho pustila a začínalo to byť fakt pikantné.
"O čom to točíš, veď sme sa ani nepobozkali, chodili sme spolu koľko tri týždne? Ani nie toľko, urobila si to iba preto, lebo si sa chcela pomstiť Leovi zato, že ťa nechal!" chalanov hlas nabral na intenzite a moje srdce na rýchlosti. Ostala som civieť na jeho chrbát a modlila sa aby sa neotočil. Neskoro.
"No do šľaka!" hoci to len naznačil perami vedela som čo povedal. Sklonila som zrak a trielila poza jeho chrbát do knižnice. Pane zmiluj sa! Presne to som v duchu vykríkla. Vletela som do knižnice a bez rozmýšľania som zamierila hneď úplne dozadu ku kartotéke. Nádych, výdych, nádych, výdych. Opakovala som si stále, z toho šoku som prestala dýchať. Christian a Jessica Mary tvorili pár. On má fakt podviedol, celý čas držal s ňou. Svojimi rečičkami a úsmevmi si odo mňa vylákal všetko, čo potreboval na to, aby ma dostal ešte viac na lopatky.
"Vysvetlím ti to!" pri jeho hlase som sa strhla a zdesene otočila k nemu.
"Nechem počuť ani slovo. Takmer som sa vyhrabala z toho čo sa stalo u nás a ty.... Aaaaa" vykríkla som.
"Je to inak ako to vyzerá."
"Aha, tak teraz som JA tá ktorá nechápe. A vlastne máš pravdu, pustila som si do života niekoho, o kom neviem takmer nič a on o mne takmer všetko. Pokašľal si si to kamarát..." nestihla som dokončiť vetu, lebo on ma chytil za ramená a zariasol mnou.
"Skôr ako začneš súdiť, pýtaj sa."
"Čo?"
"Môžeš ma už prosím konečne počúvať?" ostala som zaskočená, takého som ho nepoznala, vlastne mám pocit, že po dnešku ho nepoznám vôbec.
"Jessica si ma vybrala iba ako svoju ďalšiu obeť. Využila ma.... Ja nevedel som o tom. Priznávam kedysi sa mi páčila, no potom ako som zistil kým v skutočnosti je som o ňu prestal javiť záujem. Vedel som, že chodí s niekym a bolo mi to fuk. Je to predsa jej život. No pred pár týždňami ma vyhľadala a začala so mnou flirtovať. Uznávam urobil som nehoráznu chybu, keď som sa s ňou dal dokopy. No nič medzi nami nebolo. Behala za mnou ako poslušný pes, no ja som ju ignoroval. Ona si to zrejme vysvetlila ako záujem tak to robila ešte vo väčšej miere. Nič k nej necítim, no ona začala všade rozhlasovať, že spolu chodíme. Urobila to iba preto aby naštvala Lea. Nič viac. " civela som na neho s otvorenými ústami. Tak toto bol naozaj masaker.
" Rozumieš tomu. Prosím povedz niečo."
"Daj mi pár minút na to aby som to spracovala." prehltla som a snažila sa hurikánu v mojej hlave dať aspoň akú takú formu, aby som ho aspoň trošičku pochopila.
"Viem je to šialené. Ona je šialená. Ako si mohla myslieť, že medzi mnou a ňou môže byť niečo také ako je medzi nami dvomi" hlas mal až podozrivo hlboký. Volajte sanitku!!! A to okamžite! 'Ako si mohla myslieť, že medzi mnou a ňou môže byť niečo také, ako je medzi nami dvomi.'
"A to je akože čo?" nerozumela som. Možno preto, že sa môjmu mozgu dostávalo čím ďalej tým menej krvi a kyslíka. Uznávam toto jeho vyjadrenie mi zobralo nielen dych, ale aj srdce vyburcovalo na maximálne otáčky.
"Predsa, naše unikátne priateľstvo." zasmial sa.
"Áno, to máš vlastne pravdu." pokúsila som sa o úsmev. Prečo si len tak namýšľam.
"A mimochodom mám ti vynadať za to, že si nebola na stretku." postavil sa vedľa mňa a oprel sa o regál.
"Ach jaj," prevrátila som oči.
"Neprevracaj oči a ani mi tu nevzdychaj, vieš ako mi  Miška, Diana, Simona, Marek, Šimon a ostatní vynadali za to, že som ťa napriviedol?"
"Nemohol si si niečo vymyslieť? " spýtala som sa.
"Ak by si neprišla raz, dalo by sa to pochopiť, ale ty si neprišla štyri krát. A na to sa už dôveryhodné  výhovorky vymyslieť nedajú."
"A čo takto smrteľná infekčná chorobaaaa." rukami som naznačila pazúry a zaútočila na neho. On sa začal smiať a chytil ma za zápästia. Skrútil mi ich dozadu a ľavou rukou ma chytil okolo pása. Celý čas sa smial a ja spolu s ním. Ani neviem prečo som mu tak rýchlo odpustila.
"Tak smrteľná infekčná choroba, večer ťa chceme vidieť a nie že nie. Inak ťa zadusím." zasmial sa a poriadne ma stisol.
"Uvidíme." povedala som priškrteným hlasom. Vtedy zazvonilo a my sme sa presúvali chodbami do tried. 'Nemala si to robiť!' vyhŕkol škriatok v mojej mysli. Po chrbte mi prešiel mráz. Čo ak je to pravda? 'Hlúposť!' ďalší hlások 'Ak by to nebola pravda, tak to čo si zažila bolo iba divadlo'
Super stáva sa zo mňa schyzofrenik!