Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Si môj priateľ?

Dvere na byte tresli tak silno, že podľa mňa sa na to strhla aj stará Perkárová, ktorá je mimochodom úplne hluchá.
"Fajn ako chceš, nepotrebujem ťa! Nepotrebujem nikoho! " vrieskala som, koľko len to šlo. Určite ma už nepočula, ale potrebovala som to dostať von. Ale poďme pekne po poriadku.

Vyučovanie prebehlo v poriadku, dokonca nám siedma hodina odpadla. Spolu s Timeou som zašla do malej cukrárne na rohu a vzala dve obrovské krémeše. So sladkým balíčkom sme zašli ku mne domov. Naložili si koláče na tanieriky, urobili čaj a sadli si do obývačky.
"Jani, ja ťa zbožňujem " povedala Timea a oblízla si pery celé od šľahačky.
"Len teraz? Ja som si myslela, že ma máš rada. Teda ako kamarátku. " namietala som.
"Samozrejme, že ťa mám rada, ale v prípadoch, keď máš dobrú náladu ťa mám ešte radšej. " zasmiala sa " Inokedy je to s tebou na nevydržanie. "
Trošku ma to zaskočilo a prekvapilo. Timea pri me stála vždy. Bola ako moje druhé ja. Vedela o mne veľa vecí. Napríklad, že som v detstve jedla omietku, že som podpálila vlasy svojej bábike, že som si do vlasov tak zamotala malú kefu od barbín, že ma naša suseda musela o pol jedenástej ostrihať úplne na krátko, že som..... Proste je toho dosť čo o sebe vieme.
"Ako si to myslela?" musela som sa napiť vody. Neviem či preto, že ma to prekvapilo, alebo, že mi z toho cukru naskakovali hrče za ušami.
"Tak ako som povedala. Ak máš dobrú náladu a všetko je v pohode si celkom fajn. Akonáhle sa však niečo zmení, začneš byť protivná a to neznášam. Inokedy máš takú depku, že v nej pokojne vyhráš nad mojou zlatou rybkou. Čo je podľa mňa najdepresívnejší domáci miláčik všetkých čias. Niekedy sa s tebou vôbec nedá normálne pozhovárať. Stále melieš len o sebe a o tom ako ťa nikto nemá rád. Ty si ani nevieš predstaviť koľko usilia ma stojí aby som to s tebou vydržala. "
"Prosím?  To som až taká zlá kamarátka? Ak sa zverím je zle, ak sa nezverím je ešte horšie. Timea, čo si mám o tom myslieť. Z teba zasa musím všetko ťahať. Niekedy si pripadám ako na policajnom výsluchu. Máš vôbec poňatie ako sa cítim ja? Mám pocit, že všetko predo mnou tajíš. A ak mi niečo náhodou povieš je to buď výčitka, alebo niečo po čom sa cítim ešte horšie. Nechápeš ja, len chcem aby si ma podržala. "
"Výčitka?  Kedy som ti niečo vyčítala?  Keď som ti povedala aby si si ďalej písala s tým svojím tajným princom? Že som zistila prečo si mala takú odvahu pri tej marche? Jana, neštvi ma! Sme, každá aká sme. No a čo! Veď sa dopĺňame. A vlastne ak už máme takú chvíľu pravdy! Vieš prečo sa s tebou priatelím?  Lebo mi ťa bolo ľúto. Povedala som si chudera malá, nemá sa s kým porozprávať tak si ju zoberiem k sebe. No teraz vidím, že to bola chýba! Zvykla si si vešať mi aj tu najmenšiu somarinu na nos a robiť z nej veľké haló. Tak toto naozaj nepotrebujem! Stavím sa s tebou, že do týždňa mám novú naj kamošku. Už žiadne BFF! Chápeš si sama?! A navždy sama aj ostaneš, ak sa nezmeníš. " vzala so sebou tašku, všetky veci a rozbehla sa k dverám.
"Ale nikdy si mi nepovedala, čo si o mne skutočne myslíš. Možno mi chceš pomôcť, ale tým ako sa správaš mi nepomáhaš. A vieš čo ja ťa nepotrebujem. Bola som sama so svojimi problémami, tak budem aj teraz."
"Je mi ťa ľúto Jana! Pohádame sa spolu len pre jednu somarinu! Bože čo sa to s nami stalo? "
"Možno to tak malo byť, už nie sme tie malé decká z pieskoviska. Už sme dospelé... Teraz to chápem ty na mňa žiariliš!"
"Čože? Prečo ako mám na teba žiarliť. "
"Preto, že so mnou si píše chalan a o teba nikto nemá záujem!  Tak je! "
"Čo ti preskakuje?! Vôbec tu nejde o chalana!"
"Nezahovaraj, vždy si mi závidela..."
" Čo som ti mala dofrasa závidieť?  Tvoj posratý život bez fotra? Jana spamätaj sa ešte je čas...."
Keď spomenula môjho otca vzkypel vo mne hnev "Vypadni odtiaľto! Okamžite! Vypadni z môjho bytu! "
"Fajn! " skríkla, vybehla von a tresla dverami. No a zvyšok už poznáte.

Celú noc som nespala a celý deň chodila po byte ako strašiak. Mala som výčitky svedomia a hrozne ma to trápilo. Timea sa mi od včera neozvala. Ale, prečo by som sa jej mala ozývať ja?  Mala by to urobiť ona. Ona ma urazila a vykričala mi všetko čo si o mne myslí. Sedela som vo svojej izbe a triedila si myšlienky. Slnko zapadalo za obzor, jeho posledné lúče sa opreli do okna. Na duši mi bolo nepríjemne a nemal som sa s kym o tom porozprávať. Jediný komu som sa so všetkým  zverovala bol na mňa nahnevaný. Vlastne bol tu ešte niekto.