Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Nikdy nie je neskoro!

Fasa. No fasa. Tak Ja tu takmer umieram preto, že ma videl môj tajný Don Juan, a ona mi vyčíta, že som jej nedodala sloh? Tak teda diky. Fakt. Nádych, výdych. Zamyslene som kráčala chodbou. Mala som strašnú, ale že strašnú chuť niekomu vraziť.
"Bacha! " započula som a pocítila náraz.
"Zlez zo mňa ty magor!" zakričala som na chalana, ktorý ma zvalcoval. Podotýkam, že jazdil po školskej chodbe na penyborde!
"Ja?  To ty si sa neuhla!" zahulakal a vytiahol sa na nohy. Keď už zo mňa konečne zliezol mohla som sa posadiť a nájsť svoju tašku.
"V pohode? " spýtal sa ,keď vzal zo zeme svoj dopravný prostriedok.
"V najlepšej. " zaškerila som sa a pozbierala si veci, ktoré mi pri náraze vyleteli z tašky von. Zasmial sa a podal mi ruku. S obrovskou nechuťou som ju prijala. Bola som poriadne naštvaná. Nie len na ňho ale dokonca na celý svet.
"Úsmev mladá slečna. Úsmev je koruna každej princeznej. " pri tých slovách som stuhla. Pozrela som sa na ňho a zmerala si ho od hlavy až po päty. Veselé modré oči, čierne vlasy a úzky nos. Dosť dlho som tam len tak stála a zízala naňho.
"Ak ti to nevadí už by som aj šiel. Vieš nemčina. " povedal. Stuhla som znova.
"Ja...jasné, chápem. Maj sa. " pritisla som si tašku na prsia a rozbehla sa preč.

"Jana, vyzeráš akoby si práve videla ducha. " prehodila Timea a ďalej pchala do tašky štós plný textov.
"Radšej by som videla ducha, ako jeho. " Timea prudko zdvihla hlavu a vyvalila oči.
" Z tvojich slov som usúdila, že vravíš o chalanovi. "
"Áno. "
"O tom konkrétnom chalanovi? " pokračovala.
"Áno. "
"Ty si ho videla? "
"Áno. "
"A je pekný? "
"Dá sa to tak povedať. "
"A, keď si sa mu zahľadel do očí srdce ti robilo bam bam? "
"Nie. Teda nič som necítila. Vlastne, čo som mala cítiť, keď som bola na zemi. " poobzerala som sa okolo seba, či náhodou náš rozhovor nepočujú aj nepovolané uši.
" On sa na teba vrhol? " vytiahla obočie Timea.
"Čo?  Nie, vrazil do mňa. " a tak,  hoci nerada, som jej musela všetko vyklopiť.
"Takže si ho spoznala, keď ti povedal aby si sa usmiala. " Timea vyzerala dokonale zmetene.
"Hej, napísal to v poslednom liste. Korunu prirovnával k úsmevu, ktorý svedčí každej. "
"A čo si mu povedala? " vyvalila Timea.
"Nič. Bola som ticho a on sa aj tak ponáhľal na hodinu. "
"Akú? " opýtala sa Timea a prekrížila si ruky na prsiach.
"Neviem. Asi nemčinu. " vtedy Timea zvýskla.
"Jana, my sme ho našli!  Ha ha ha. "
"Ešte sa neraduj. Čo ak to nie je on? " Timea prevrátila oči.
"Jana máš jednu úžasnú vlastnosť. Vieš o tom?"
"Akú? " ostala som prekvapená.
"Si dokonalý pesimista! "

Timea si nedala povedať, stále sa točila okolo učebne nemčiny. Asi si neuvedomila,že tie listy sú pre mňa, a nie pre ňu.
"Timea, nemá to význam. Práve skončilo vyučovanie. Mali by sme ísť domov! " takmer som zvrieskla.
Pozrela sa na mňa ako na vraha a vyhlásila
"Nie! Žiadne domov nebude pokiaľ ti neprinesiem list. " šepla a pritisla ma ešte viac k stene. Skrývali sme sa za rohom, na konci chodby.
"Už ide. " šepla, keď spoza rohu vyšla profesorka.  Keď bol vzduch čistý rozbehla sa Timea k dverám.
"Páni! Cítim sa ako v akčnom filme! "povedala nadšeným hlasom, stisla kľučku a vbehla dnu. Rozbehla som sa za ňou. Nechcela som vymýšľať výhovorky prečo sme tu, keď už dávno zvonilo. Timea sedela na zadnej lavici s blaženým úsmevom na perách.
"Raz sa mi za to poďakuješ. Uvidíš."

Moja milovaná princezná

Možno to vyznie divne, ale si presne taká, akú som si ťa vysníval. Vždy som si totiž želal, aby "moja nastávajúca " bola ako moja mama. Aby som vždy, keď jej pozriem do očí, videl priateľa. A to sa mi splnilo. Keď som sa ti pozrel do očí mám sto chutí vykríknuť do celého sveta "A predsa som ťa našiel! " Keď sa pozriem na tvoje vlásky, vidím lúče slnka, ktoré sa zamotali do zlatého klasu. Tvoja postava je prirodzene ženská. Nie ako tie, čo sú vždy dokonalé ako z predvadzacieho móla. Vždy som sú myslel, že nádherné dievča, je vždy to, ktoré sa vie nalíčiť. Nevravím, že je to zlá vec. Ale čím ďalej tým viac mi to pripomína to, že zakrývame svoju pravú tvár. Snažíme sa byť takí, akých miluje svet. A myslíme si, že ak máš moc, slávu a peniaze si človekom. A pritom zabúdame na vnútro.
Milá moja princezná, Boh ťa vždy prijme do svojho náručia. Aj keď mu ublížiš, aj keď ho zradíš. Ale pamätaj musíš sa vždy snažiť o nápravu. Nikdy nie je neskoro! Či už na nápravu, odpustenie či lásku. Určite poznáš podobenstvo o marnotratnom synovi.
Vypýtal si svoj podiel na majetku, od svojho otca, a odišiel. Za krátky čas, keď sa peniaze minuli, ostal sám a nechcený. Našiel si prácu a keď raz padol svine, spomenul si na svojho otca, i na to čo mu urobil. Rozhodol vrátiť sa domov. A otec ho s otvorenou náručou čakal a jeho pochabosť mu odpustil.
Preto ti vravím nikdy nie je neskoro, vrátiť sa na správny chodník a minulosť nechať za sebou. Iste,máš sa z nej poučiť a brať ju na vedomie, ale nemôžeš v nej žiť. Inak budeš prežívať a nie žiť naplno!
N
Moja princezná, veľmi rád by som ťa objal, a dal ti kúsok svojej sily. Ale bohužiaľ  nemôžem. Sľúbil som sám sebe, že akokoľvek to nás k sebe bude ťahať, mali by sme ostať skrytí. Ale nemohol som. Odpusť mi to.
Predstav si, dnes som vrazil do jednej baby, a keď som sa jej pozrel do orieškových očí, dúfal som, že vidím práve teba.
Aby som ti odpovedal aj na druhé PS, áno učiteľka nemčiny mi niekedy pripadá ako padnutá z Marsu.
Princezná chcem už len jedno, ani na naše stretnutie nebude príliš neskoro.

S láskou
                     Tvoj princ <3

"Och bože!" tresla som hlavou do lavice. V prázdnej miestnosti to vyznelo ako poriadny rachot. "Čo mám robiť Timi? " spýtala som sa.
"Ten chalan, má rovnaký názor ako ty. To je jasné. Ale niečo vieme na isto. Tajným priateľom je určite ten magor čo ťa zvalcoval. " povedala Timea a otvorenou dlaňou buchla po lavici.
"Timea, vieš koľko báb, má na škole orieškovohnedé oči. Možno aj sto. Nemáme istotu, že ide o toho istého chalana! " môj hlas sa odrážal od stien, znelo to strašidelne.
"Tak hej. Uznávam, má to logiku. Ale musíš uznať, že ani jednej z nich nejde z očí to, čo tebe. "
"A to je čo? " spýtala som sa a prekrížila si ruky na hrudi.
"Priateľstvo a vernosť. "