Maj sa v úcte!

205 24 1
                                    

"Je to krava!  Kašli na ňu. " utešovala ma Timea. "Azda sa nedáš od nej ponižovať. Ale jedno ti musím nechať. Úžasne si na ňu vyletela s tým. 'Ale ja s tebou áno! ' To bola fakt bomba!  Keby si videla jej ksicht topka!"
"Timea, spomaľ. " otočila som sa na Timeu, ktorá za mnou cupitala ako poslušný pes "Sama neviem čo to do mňa vošlo. Dobre vieš, že nikomu by som nič také nepovedala. "
Timea sa usmiala, do ruky vzala krížik a ukázala mi ho k očiam.
"Pravdepodobne to robí toto. "
"Neprhánaš to tak náhodou? " zložila som jej ruku a pozrela do oči.
"Ja, nikdy. To ti môžem prisahať. "
"Hmm. Tak to nech nás Boh fakt chráni. "

Zvyšok dňa sa odvliekol pomalšie ako som čakala. Na chodbe som asi tri krát stretla Christiana. Vždy keď ma uvidel tak sa usmial.
"Čo je natvrdlý? " prehlásila Timea, keď okolo nás prešiel tretí krát.
"Tak to prrr! Náhodou je celkom v pohode. "
Timea prižmurila oči a celú si ma prezrela.
"Ak by som ťa nepoznala, povedala by som, že si sa do ňho buchla! "
"Ja! " takmer som vykríkla. "To....ako....... Kde si na to prišla?" myslela som, že sa prepadnem pod zem. Prisamvačku. Nemusela mi to hovoriť sama som cítila ako som očervenela.
"Jana sa zabuchla! " vyhŕkla s nesmiernym nadšeným. Ešte väčším ako keby ste jej oznámili, že niekde majú obrovský výpredaj topánok. Dokonca to povedala hlasnejšie a dôraznejšie ako, keď mi oznamovala, že v našom meste bude koncertovať Adam Ďurica.
"Timea, drž nádrž!  Jasné."
"Absolútne!"
Po vyučovaní sme zašli k nám. Dali si čaj, urobili referát z  biológie a do pol ôsmej sa napchávali sušienkami a čipsami, a popri tom sme pozreli asi sedem epizód The Big Ben theory.
"Vieš o tom, že herci, ktorí stvárňujú Penny, Leonarda a Sheldona dostávajú milión dolárov za jednu epizódu?! " vykríkla Timea vo chvíli, keď do mojej izby vtrhla mama.
"Ahojte baby, bavíte sa? " pokúsila sa o úsmev, ale nejako jej to nevyšlo.
"Áno, ale Timea je už aj tak na odchode. Však? " pozrela som na Timeu, ktorá sa snažila pohrýzť celú sušienku v ústach. Timea mala jeden hlúpy zvyk, vždy keď niekto otvoril dvere a práve vtedy jedla, strčila si celé sústo do úst a potom to nevládala požuť.
"Dobre, rada som ťa videla Timi, zastav sa aj zajtra. Aspoň tu Janke nebude tak smutno. " znova úsmev a tentoraz sa vydaril.

Ráno som sa zobudila na hroznú zimu. Nečudo, keď paplón ležal vedľa postele a ja stočená v klbku. Konečne bol piatok! To bolo asi jediné pozitívum nastávajúceho dňa. Cestou do školy som si v hlave opakovala akúsi odrhovačku z detstva.
"Ahoj " od ľaku som vyskočila.
"Ahoj " pozdravila som späť.
"To ma vždy musíš vydesiť?" musela som zastať a zhlboka sa nadýchnuť.
"Kedy som ťa vydesil naposledy? " spýtal sa. Áno bol to Christian. Znova vysmiaty ako lečo.
"Keď si ma zvalcoval na školskej chodbe. Pamätáš? " prstom som mu poklepala po čele.
"Už mi to došlo." usmial sa. 
"Aleluja" vykročila som vpred.
"Si akási naštvaná, alebo sa mi to len zdá? "
"Povedz mi, ale úprimne. Nebol by si naštvaný, keby na teba niekto vybehol a vydesil ťa? "
"Ak by si tým niekým bola ty, vôbec by mi to nevadilo. " povedal to takým pokojným a vyrovnaným hlasom. Z jeho slov mi spadla sánka. Zasmial sa, prišiel ku mne a dlaňou mi zakryl ústa.
"Vyzeráš dosť blbo a zlato zároveň. " moje nervy, myslela som, že omdliem.
"O chvíľu zvoní, mali by sme ísť do triedy." konečne niečo múdre.

Pred učebňou som bola prvá. Keď ma nemčinárka zbadala ostala zarazená.
"Ale, ale slečna Habarková dnes ste tu prvá. To vás až tak nemčina baví. "
"Nie celkom, ale musím si niečo vybaviť." povedala som a už aj zamierila na miesto.

Moja najdrahšia princezná

Tvojim listom som zostal zhrozený a zaskočený.
Po prvé: Čože si to chcela urobiť???
Uvedomuješ si vlastne, čo si chcela urobiť. Život je dar od Boha a ty nemáš žiadne právo si ho brať! Nech ťa to už nikdy nenapadne!
Nechcem ťa teraz silou mocou presviedčať, že život je nádherný a plný prekvapení. Chcem ti len povedať , že každý má právo na život. Každí jeden z nás. Je to naše základné privilégium. Možno je ako horská dráha, ale nech je aký len chce. Našou úlohou je prežiť ho najlepšie ako vieme. Prežiť dobre aj zle veci, radosť i žiaľ. Prejsť si všetkým čo nám Boh pripravil. A je len na nás, či sa budeme so životom hádať, alebo ho prijmeme a nebudeme sa vzpierať.
Ži pre lásku,
Ži pre šťastie
Ži pre všetko, čo je krásne.
Chápeš?  Musíš mať v úcte život. Ako ho nemáš, nemôžeš mať rada ani seba a svoj vlastný život. Keby si sa opýtala človeka na smrteľnej posteli čo si myslí o svojom živote, tak ti možno povie, že bol ťažký, plnohodnotný, nádherný či jedinečný. Ale nikdy od nich nebudeš  nepočuť, že to pre nich bola len strata času. Isté niekedy urobíme hlúposti, a už ich nemôžeme napraviť. No ani to ti nemože zabrániť žiť. Sama si vravela, že si premýšľala nadtým čo sa zmení, keď tu nebudeš. A myslím si, že na žiadny dôveryhodný argument si neprišla. Princezná, pamätaj si, že najprv musíš mať rada svoj život. Iba tak sa naučíš, mať v láske aj životy iných.
Kašli na to ako vyzeráš, či kde bývaš. Sú to len malichernosti, ktoré ti majú zabrániť v tom, aby si si život užívala. Život je krátky, netráp sa len sebou. Je to povrchné a sebecké. A sebcov je na tejto zemi požehnane.
A hlavne maj sa rada. Ak začneš akceptovať samu seba a svoju jedinečnosť, nemáš najmenšie právo na nenávisť.
Áno. Nenávisť je jedna z najpopulárnejších zbraní diabla. Nenávidieť život to je ako keby si neznášala gumených medvedíkov. Pozri, ja mám rád gumených medvedíkov a mám aj rád svoj život. Lebo viem, že ho môžem žiť len raz. Tak ako aj ostatní. Uznávam veľa ľudí sa má lepšie ako ja, ale ja som spokojný s tým, čo mám. A čo nemám to mi nechýba. Ale vieš čo by mi chýbalo? Život.
"Kto ma miluje, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! " Slová jediného Božieho Syna nám vravia, že všetko čo nás v živote postretne je len skúška, a tie už zvládať vieš.
Moja jedinečná princezná, tvoj život má neopísatelnú a nevyčísliteľnú hodnotu. A to si vždy pamätaj.
Máš pravdu, môžme nenávidieť veľa veci, možno aj seba samých, ale vždy je dosť času povedať STOP!, a zmeniť sa.
Maj v úcte nie len svoj život, ale aj telo. Je to, ten najvzácnejší dar od Všemohúceho. Tak aj tvoja duša. A ja si myslím, že tieto dary by mali byť určené iba tomu jednému, jedinému, ktorý si Ťa získa. Viem, bude sa v tebe byť telo a duch, ale vtedy si musíš spomenúť, že nasledovať slepo telo je cesta do nenávratna.
Prosím ťa, aby si nenapodobnovala tých, ktorým ide iba o telo a nie o ducha. Telo je tovar, no duch je jedinečný. Nepredávaj sa ako tovar.
Po prvé, Ty žiaden tovar nie si
Do druhé, len ak budeš poznať úctu k sebe samej, budeš poznať svoju skutočnú cenu.
Prosím nerob tie isté chyby, ako ďalšie stovky dievčat pred tebou. Tie chvíle, ktoré stráviš s telom sú síce nádherné, no nestoja za tú bolesť, ktorá potom nasleduje.
Láska moja, prosím nedovoľ, aby dar tvojej jedinečnej čistoty a duše rozbalil nepovolený, a tebe tak spôsobil bolesť. Si výnimočná v každom smere, a ak si tento najcennejší dar rozbalí nepovolený tvoje vnútro bude zničené, a tvoja úcta už nebude taká, ako pred tým.
Maj sa v úcte Moja princezná!  Len tak budeš hodná kráľovskej dcéry.

S láskou
                     Tvoj princ, ochranca tvojej úcty.

Musela som to rozdýchať. Čakala som všetko, ale toto nie. Možno má pravdu. Nikdy som sa nemala rada. Je na čase to zmeniť. A začnem tým, že prestanem chodiť zhrbená ako stará babka. A samozrejme nesmiem zabudnúť ani na úctu a pokoru ku každému ľudskému životu a najmä svojmu.

Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej Donde viven las historias. Descúbrelo ahora