Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Pre mňa je už neskoro

Kvapky vody mi prešli za golier a tiahli dolu chrbtom.
"Až tak ťa to rozrušilo?" spýtala sa Timea sediaca na vedľajšom umývadle.
"Hej! " precedila som cez zaťaté zuby. Po prečítaní listu mi začalo byť akosi čudne. V tvári som bola červená ako paprika a ruky sa mi triasli tak, že som v nich  nedokázala udržať pero. Nechcela som skolabovať, preto som sa od profesorky vypýtala na toaletu. Do dlaní pustila studenú vodu a šľahla ju do tváre. Musela som sa z toho spamätať. Keď sa nádherný sen prehupne do skutočnosti, je to, to najvzácnejšie čo môže byť. Ale čo ak sa ten sen zmení na nočnú moru. Nechcela som prísť o niečo tak vzácne ako je nový priateľ. Možno som sa bála vlastného zlyhania, alebo len bunky v mojom mozgu konečne začali pracovať.
"Nebuď labuť Jana! Tak ťa videl no bóže. Nezrúti sa preto svet. " povedala Timea a začala sa hrabať v taške.
Pozrela som sa do zrkadla. Napuchnuté oči z nedostatku spánku, poblednuté líca a zvesené kútiky úst.
"Je jediný spôsob ako zistíš, či to chalan myslí vážne. " povedala Timea a ja som sa na ňu nechápavo pozrela. V rukách držala pero a karisblok.
"Nie. " šepla som ticho. To vraveli moje ústa, ale srdce kričalo, aby som neváhala ani minútu a napísala mu. Chcela som, aby mi ukázal....... Vlastne ani neviem čo som chcela aby mi ukázal. Možno som tajne chcela aby sme sa stretli, no zároveň chcela ostať v anonymite listu.
"Nerozmýšľaj dlho. Ten chalan na teba nebude čakať večne. No ták." povzbudzovala ma.
"Dobre" rezignovala som "ale urobím to len pre teba. "
"Nie, Jani. "zoskočila dolu "robíš to pre seba. Potrebuješ, aby ťa niekto viedol k nádhernej božej láske. Ja to nie som, ale on áno. Poznáš ma lepšie ako ja sama. Tiež vieš, že som tvrdohlavá ako mulica, zasnený rojko a papierový kresťan. Teda väčšinou. No on ti pomôže. Pomôže nám obom. " hľadela na mňa ako na svoje vykúpenie.
"Dobre, napíšem mu. " vzala som karisblok a pero, a vyskočila na umývadlo.
"Tak sa mi to páči sestra! " tresla ma po stehne "Ďakujeme ti Bože. Aleluja!"
"Timea, toto je vécko, nie gospelový zbor. " Timea sa zháčila.
"Dopekla zbor!"
"A čo je s ním? "
"Mala som ísť za profesorkou, po nové texty na hudobnú! " schmatla tašku a utekala von.
"Tak, ostala som na to sama. " povzdychla som si a priložila pero k papieru.

Môj princ

Naozaj si ma videl?  Ako na teba pôsobím?  Viem, sú to pripečené otázky, ale mňa to zaujíma. Tvoja báseň ma veľmi potešila. Máš na to talent, alebo si to len šikovne opísal :-D Skrátka, akokoľvek to bolo, ďakujem ti zaň.
Ďakujem ti aj za to, že si mi ukázal ako byť víťazom. Úžasné víťazstvo Boha bolo pre mňa vždy fascinujúce. Ako dokáže jeden zachrániť všetkých. Vždy, keď som hľadela na kríž, počas veľkej noci, videla som nádej a zároveň mi nešlo do hlavy prečo to urobil. Teraz si mi ukázal, že to bolo preto lebo ma ľúbi (samozrejme aj teba a celý svet :-D). Ale, naozaj to bolo potrebné? Už ťa počujem 'Áno, bolo ' bolo to potrebné aby nám ukázal veľkosť lásky. A tá jeho nemá hraníc. Nepozná hranice času a ani krajín. Ale čo ak je na jeho lásku neskoro? Čo ak sú ľudia už tak zahľadení sami do seba, že jeho lásku nedokážu vnímať?
Ak mám byť úprimná, jeho lásku nedokážem vnímať ani ja. Pre mňa je už neskoro! Na všetko.
Aj keby som chcela prežívať radosť zo všetkého čo nám ponúka. No niečo mi v tom bráni. Mám pocit, že ak sa k nemu pridám budem odsúdená svojim okolím. A to by som nezvládla.
Keď ti toto píšem hlavou mi lietajú spomienky na otca. Často sme spolu chodili do kostola, učil ma ako sa modliť, ako sa pozerať na ľudí inými očami. "Pamätaj si moja princezná, ak ťa ktokoľvek zradí, či zraní On je pri tebe, a bude vždy. " to bola posledná veta, ktorú mi povedal pred tým, ako sa všetko pohnojilo. Od tej doby som nechcela mať s Bohom nič spoločné. Chcela som na ňho navždy zabudnúť. Vymazať ho zo svojho života a pritom som len potrebovala človeka, ktorý by mi len rozviazal oči a ukázal správny smer. Ale, čo ak pre mňa je už neskoro!  Urobila som veľa chýb, ktoré už nebudem schopná napraviť. Bude ma ľúbiť aj potom? Čo ak Boha opäť zradím, aj vtedy ma bude mať rád.
Ja ho nechcem zrádzať ani zrážať k zemi. Ja....ja nechcem byť Judáš. Potrebujem jeho obrovskú otcovskú ruku, ktorá by ma za každým priviedla na správny chodník.
Možno ti to príde šialené, ale som vyprahnutá ako púšť. Moja duša sú len duny piesku. Žiadna oáza. Prosím, ak poznáš nejaké spoločenstvo, ktoré by v mojom srdci namiesto púšte vytvorilo oázu tak mi to prosím prezrať. Nechcem skončiť ako nepotrebná vec. Chcem slúžiť. A za to všetko vďačím len a len tebe.
Vravel si, že si ma videl. Tak čo?  Pozdávam sa ti ako baba?  Som tvoj typ?  :-D

S láskou <3
                      Tvoja víťaziaca princezná :-P

P. S: Naozaj potrebujem objatie. A to poriadne veľké. Najlepšie medvedie. :-D

"Ja som fakt blázon. " povedala som papieru, zoskočila z umývadla a pozrela sa na hodinky. Do zvolenia ostávalo päť minút. Stačilo vziať list, strčiť ho pod lavicu, vziať si veci a zmiznúť. Jednoduché. V zrkadle som si ešte upravila sveter a vrátila sa do učebne.

"Jana, " zakričala profesorka "na slovíčko. "
'No super! Čo si zasa vyviedla? ' pomysleli som si.
"Áno, pani profesorka? " pristúpila som k jej stolu, zatiaľ čo spolužiaci prechádzali poza môj chrbát.
"Dievča, čo sa to s tebou deje?  V poslednom čase si stále smutná a dokonca zabúdaš na domáce úlohy. Jana, ak sa čokoľvek deje pokojne mi to povedz. " nahodila nevinný výraz, z ktorého sa mi zodvihol žalúdok.
" Viete, pani profesorka, v poslednej dobe je na mňa kladený veľký nátlak. Možno preto som nie celkom vo svojej koži. "
"Chápem, " poznamenala "Každý máme občas zlé dni. To ťa však neospravedlňuje za tú domácu úlohu. "
"Dorobím si ju. " vyhŕkla som "Sľubujem. "
"Tak dúfam, že ma nesklameš. " povedala a odišla z triedy. Vtedy som sa vrátila do zadnej lavice, vytiahla pero a dopísala.

P.P. S : Profesorka nemčiny ma má v zuboch. Aj tebe príde tá ženská hrozná???