Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Oklamal si ma!

Ten pocit, keď si pozriete ráno suplo a zistíte, že telocvik máte spojený s chalanmi z tretej B. V podstate to malo byť jednoduché. Oni na jednej strane budú  hrať  basket a my zasa na svojej volejbal. Ale je v tom malý háčik, teda vlastne hák. Naše baby surovo odmietli návrh hrať volejbal a radšej chceli hrať vybíjanú. Klasika, už prestávam rátať telesné, na ktorých sme sa hádali, toľko veľa ich je.
"Prečo nie?" ozval sa jeden chalan z B-čky. Chvála Bohu, zrejme asi jediný rozumný, aj keď poznám ešte jedného. Nie!  Stop! Pretočiť video DOZADU!
"Tak so mnou nepočítajte!" zdula sa Jessica Mary a sadla si na lavičku. Timea sa na ňu len pozrela, ale nenasledovala ju. Zvláštne však?  Ak sú teraz BFF tak by sa mali držať, veď tak to sama povedala no nie?  Ostala stáť so založenými rukami a znudeným výrazom tváre. Pokiaľ viem nikdy sa tak netvárila. Možno len predo mnou hrala formu a nikdy neukázala kto vlastne je. Ale to už je minulosť. Teraz viem, že Boh mi dá takú priateľku, akú si naozaj zaslúžim. Len musím byť trpezlivá. Moja kamarátka bude ako moje druhé ja. A budeme si rozumieť, a budeme si do zošitov kresliť jednorožce. Hm to som už prehnala. Proste a jednoducho, viem, že On sa o to postará. A bodka! Či skôr výkričnik? Ale niečo z tej zodpovednosti za naše priateľstvo je aj na mne, nie iba na nej. Ale na nás oboch.
"Koľko vás je? " spýtal sa telocvikár. Očami som nás prepočítala. Bolo nás dvadsaťštyri.
"Meškáš. " ozval sa telocvikár na príšelca.
"Pardón, bol som v náraďovni. Po lopty. "
"No tú baskedbalku môžeš odniesť. Slečny sa zduli chcú hrať vybíjanú. " ozrejmil ktosi oneskorencovi. Neviem prečo som sa otočila. Zrejme to bola zvedavosť, alebo len náhla potreba, alebo mi miestami fakt haraší.
"Ahoj, teba som tu nečakal.  " prehodil a usmial sa. Bola som mimo. Ako som len mohla zabudnúť, že chodí do 3-tej B? Neodpovedala som, len som sa prihluplo usmiala a pokročila plecia.

Rozdelili sme sa na baby a chalanov. Typické. Za našu kapitánku zvolili koho iného než Jessicu Mary. Kráľovná sa pripravila na svoju chvíľku slávy. Nahrávala len tým, ktorých má v láske. A samozrejme, ja medzi nich nepatrím. Tadá!  Aké prekvapenie. Tak som sa len otáčala za loptou a ak chcel po mne niekto vypálť tak som sa len nemotorne vyhýbala strelám. Z desiatich sme ostali štyri. A oproti nám plný počet chalanov! To je nefér! Podrazáci jedni! Preto, že sme baby si na nás dovoľujú, napríklad Alena dostala bombu do ľavého stehna, Ivanka do zadku, Zuza do chrbta a Táňa do hrudníka. Všetko si to parádne užívali. Hnusáci! Timea sa práve vyhla jednej z nich a takmer mi pristála v náručí.
"Si okey?" spýtala som sa.
"Nie som predsa zbabelec. " uchechtla sa.
"Vidím. "
"Čo? Niečo sa ti nepáči? "
"Nie. Ja len, že som si myslela, že máš vyššie ambície. "
"Narážaš na to, že teraz sa priatelím s Mary? "
Ona ju volá Mary?  Čo mi ešte ušlo? Teda okrem toho, že teraz sa vybíjajú chalani a nie my.
"Nie. Len ma to trocha prekvapilo. Vieš, z dna šptrov hneď medzi smotánku. "
"Priznaj sa, že žiarliš. Že závidíš, že mám kamarátku skôr ako ty?!"
"To snáď nie je pravda! Ja... "
"Jana! " skríkol ktosi.
"Čo? " otočila som sa za hlasom. Kto sem dofrasa dal tú volejbalku?

"Kámo tak toto bola riadna šupa" povedal mne neznámy chlapčenský hlas. Ľavú polovicu tváre som si necítila. Akoby mi úplne odumrela. Za sebou som počula smiech. Nebolo to dievčenské chichichi, ale huronský smiech bosorky. Fakt! Nemusela som sa otáčať, dobre som vedela kto to je. Dievčatá mali tvárach súcitné výrazy, akoby ich mali perfektne nacvičené. Zato chalani dopodrobna preberali zrážku volejbalky a mojej tváre. Teda, až na jedného. Ten si sústredene  prezeral "postihnuté miesto ". Medzi obočím sa mu vytvorila hlboká vráska. Cítila som, ako ma v tvári rozpaľuje. Iba som nevedela, či to bolo tým úderom, alebo tým,že sa o mňa zaujíma CHALAN! Snažila som sa pokojne dýchať.
"Pokoj, nie je to nič vážne. " povedal. Až keď to povedal som si uvedomila, že dychčím horšie ako starý pes.
"Preboha, veď žije. Prečo z toho robíte taký cirkus? Ak by sa to stalo mne, tak to pochopím, ale ona? "Jessica zahrala urazený výraz.
"Jessica! " okríkol ju Christian.
"No prepáč zlatko, ale o tú chuderu sa staráš viac, ako o mňa. "
ČOŽE!?! Tak on... On chodí s ňou. No na druhej strane sa to dalo čakať. Prečo som len taká hlúpa a najskôr si to neoverila? Po tomto výstupe som si bola stopercentne istá, že toto nezvládneme!
"Som v pohode je mi fajn. " povedala som a pozviechala sa na nohy.
"Ďakujem za vaše povzbudenie a súcitné výrazy. A teraz ak dovolíte rada by som si prezrela škody, ktoré ste spôsobili." pokúsila som sa o úsmev. No pery ma strašne zaštípali a tak so  slzami na krajíčku som odišla do  šatne.

Úbor som napchala do tašky, vôbec som nemala chuť ďalej cvičiť, a pretvarovať sa pred nimi. Z bočnej priehradky som vytiahla malé zrkadielko a šla do umývarne. Ako vždy smrdela za potom a zatuchlinou. Pozorne som si obzrela tvár. Až na pečiatku v podobe pásov volejbalky, rozrazenych pier a červenámu uchu to bolo celkom fajn. Z vrecka mikiny som vytiahla vreckovky, jednu namočila a opatrne priložila na pery. Strašne to zaštípalo. V duchu som zhrešila a opatrne začala utierať krv. Dnes som naozaj nemala svoj deň, a to sa ešte ani poriadne nezačal.
"Utekať z ringu je proti pravidlám. " nemusela som sa ani otočiť, všetko som videla v zrkadle.
"Zvláštne, že mi to hovorí človek, ktorý je v babskej šatni, namiesto telocvične. " povedala som uštipačne a pozrela na ňho.
"Prišiel som sa pozrieť ako sa máš. "
"Fantasticky. Až na to, že mi jeden z tvojich spolužiakov takmer odpálil ucho a rozrazil ústa. Nič lepšie sa mi nemohlo stať. Fakt vďaka za tvoj záujem. " neviem čo som si myslela, že sa otočí ma päte a odíde, no to by nesmel byť Christian.
"Maťo ťa prosí o prepáčenie. "
"Ó, tak prečo mi to neprišiel povedať osobne. "
"Hanbí sa dievčat " pousmial sa.
"Skvelé. A ty si sa ako dobrý kamoš ponúkol, že to vybavíš namiesto neho. Keďže, ako som zistila, skúsenosti s dievčatami už máš. " ešte vlhkú vreckovku som znova priložila na peru.
"Narážaš na Jessicu? "
"Bingo! "
"Jessica si na mňa sama urobila nárok a...."
"A ty si sa jej podvolil, však? " pokúsila som sa o úsmev no nakoniec to bola len akási hlúpa grimasa.
"Ukáž, pozriem sa na to"
"Netreba! "vyhŕkla som hneď. No on už stál pri mne. Bol o hlavu a pol vyšší ako ja. A jeho oči boli z blízka azurovomodré. Opatrne dal dole obklad z mojich pier. Keď mi palcom prešiel po pere nabehli mi zimomriavky. No jeho sa to očividne nedotklo. Stále mi hľadel do oči.  A ja som v tých jeho mohla čítať. Prvý krát som si nepripadala ako zlodej, ktorý hľadá aj tú najmenšiu zámienku na to aby mohol ticho obdivovať. Čítala som v nich dlho. Čítala som v nich pokoj a boj zároveň. Bili sa v ňom dvaja odlišní ľudia, no bol to stále on. Videla som v nich rešpekt, pobavenie, videla som priateľa. Chcela som tak ostať aspoň chvíľu, ešte chvíľu sa nechať unášať na vlnách priateľstva, či možno zaľúbenosti? Nie! On nie je ten pravý, aj keď sa pri ňom vždy cítim ako vo sne. Nikto a nič neexistuje. Sme len my. Ale každému snu je raz koniec. Tak ako tomu. Stačí len započuť ostré tóny zvončeka a bol KONIEC! 
"Nie je to nič strašné "šepol "za pár dní si znova v poriadku. " o krok ustúpil, otočil sa a odišiel. Ak len ten pohľad ma prikoval na mieste, čo potom jeho bozk? NIE! To v žiadnom prípade! Prečo?! LEBO JE ZADANÝ!

Celý deň sa mi lepila smola na päty, a vôbec to nebolo príjemné. Prisahám na svoju rybku Nema,že niekto sa na mne poradne zabáva. Možno ten niekto má aj moju woodubabiku, a každý deň do nej zabodne špendlík.
Ale pekne po poriadku, telák som už spomínala takže.... Matika: Balchová vstala z postele ľavou nohou. Už len ten jej pohľad z vás vysal energiu a čo ak uvidíte jej príklady. Uf umrieť by bolo ľahšie. A kto jej bol prvý v hladáčiku? Prosím fanfáry. No predsa ja! Najväčší idiot na matiku. Po dvoch neúspešných pokusoch som si sadla s päťkou.
Chémia : takmer som podpálila labák! Dúfam, že to stačí. Och, skoro som zabudla profke Hvlovskej dlžím kozmetiku (spálila som jej obočie) Ja za to nemôžem!
Slovina : písomka a na nej nie okno ale garážová brána. Všetko mi vyfučalo z hlavy a ak vravím všetko, tak všetko.
Dejepis : Faber nám zadal dlhodobý projekt. Rozdelil nás do dvojíc a zadal tému. Moja dvojka? Dominika Giterová. Totálne mimo, niekedy som mala pocit, že je totálne zhulená. Ako teraz. Pozerá na vás a zrazu vás označí za muchotrávku. Dovi, dopo!
Celý deň sa mi rútil pred očami. Na každom rohu som sa stretla s prehrou, výsmechom, sklamaním a čo bolo podľa mňa najhoršie prestala som to, čo mi život ponúka. Moment! Všetko sa začalo rúcať vtedy, keď som spoznala jeho. Určite za to môže on. Ten darebák!  Stále má klame, popod nos mi ťahá medové motúzy! Mám toho dosť!  Som loser, ktorý naveky aj loserom ostane. Keď zazvonilo na hodinu, vytrhla som zo zošita malý kúsok papiera a pomedzi slzy hnevu a rezignácie načmárala:

Oklamal si ma!