Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Všetko má svoje pravidlá

Nezízaj, nezízaj, nezízaj! Vrieskala som na seba v duchu. Nedalo sa! Aj keby som si to neviem ako zakázala, stále ma jeho profil priťahoval. Ako keď vám do izby vletí roj komárov, ktorých láka svetlo. On bol to svetlo. Ja ten komár. Sedeli sme na schodoch pred školou. Ja som čakala na Alenku. On na Miša. Z tašky som vytiahla balík cukríkov a ponúkla ho. Čakali sme v tichu. Christian si niečo písal do zošita s textami a ja... No a ja som sa snažila na neho nezízať. Prečo ma ten chalan stále priťahuje? Všetko na ňom. Jeho úškrn, drobné kučery na spánkoch, to ako si pospevuje.
"Čo to píšeš?" spýtala som sa.
"Čo si zvedavá?" odpovedal mi proti otázoku a ani nezdvihol oči od zošita.
"Ja nič. Len, že to má celkom dobrú melódiu."
"Vážne?" pozrel na mňa a povytiahol jeden kútik úst. Rýchlo som prikývla a dúfala, že sa nezačnem dusiť cukríkom. "Zvláštne, lebo si pospevujem znelku školského zvončeka a ten má podľa mňa hroznú melódiu."
Asi si viete predstaviť ako som sa cítila. V momente som bola celá červená ako paradajka. On si to nevšímal a vrátil sa naspäť k práci. Za nami sa otvorili a dosť hlučne zatvorili školské dvere. Keď schádzali popri nás začula som pridusený smiech.
"Ale, ale koho to tu máme. Bob a Bobek sedia na našich schodoch akoby im to tu celé patrilo." pozrela som sa ich smerom. V skupinke šiestich ľudí som spoznala dvoch. Jednou osobou bola Jessica Mary a druhou môj spolužiak Paťo, pribrzdený chalan. Táto partia bola dosť problémová, čo sa týkalo správania,ale keďže to boli deti sponzorov zaradili sa medzi tak zvanú "ligu neohrozených".
"Strach by nám to nikdy nedovolil. Veď predsa všetko čerpáme z milosrdnej ruky vašich tatkov. Nie je to tak?" skoro mi zaskočil cukrík. Nikdy by som si nepomyslela, že Christian povie niečo také a ešte k tomu deťom sponzorov. Ale vlastne mal pravdu....všetko sme od niekoho dostali. Konkrétne od milostivého Otca. V skupinke to zašumelo. Na tvárach niektorých jej členov bolo vidieť zdesenie a začínajúci hnev.
"Čo si to povedal?" jedoval sa Paťo.
"To čo si počul." Christian mi podal zápisník a postavil sa. Sánku mal zaťatú a ruky v päsť. Vôbec sa mi to nepáčilo. Christian nebol z tých, čo by sa najedovali pri každej príležitosti. Tu sa zjavne dialo niečo úplne iné.
"Jeden smradľavý opičiak mi tu nebude papuľovať. Čo priniesol tvoj foter do tejto školy? Priniesol veľké hovno. Také veľké hovno aké si ty. Ja sa tebou nenechám urážať. Mňa môže uraziť iba inteligentný človek a ty ním rozhodne nie si! Tak drž...." Paťo sa zapotácal a chytil sa za bradu. Bola to riadna pecka, keď mu z nej vyšiel pramienok krvi. Christian mal stále zaťatú sánku, dýchal prerývane, ako po dlhom behu. Skupinku, ktorá stála za Paťom ovládla len jedna emócia. Hnev. A mňa ovládal šok. Vyvaľovala som oči na scénu, ktorá sa odohrala predomnou a snažila sa spracovať to čo sa stalo. Dlaňou som si zakrývala ústa. Mala som na neho skríknuť a zastaviť to. Ale bola to stotina sekundy.
"Nikto a už vôbec nie taký imbecil ako si ty ma nebude urážať. Niekedy by bolo fajn ak by si sa pozrel do tej svojej sprostej hlavy a najprv trochu premýšľal, skôr než niečo povieš." Chris mal pokojný hlas a to ma na tom úplne zmiatlo. Paťo sa teda poriadne naštval. Začal do Chrisa strkať a následne sa s ním biť.
" Prestaňte! "kričala som, ale nepočuli ma cez nadávky a povzbudzovanie. Niekto by si pomyslel, že už majú rozum, ale očividne nie. Nechcela som to nechať tak. Vyskočila som z miesta a schmatla Chrisa za lakeť. Ťahala som ho celou silou. Nechcela som aby sme obaja mali ďalšie problémy. A bitka s hviezdičkami školy by mu teda rozhodne nepomohla.
"Nestojí ti za to." skríkla som, ale v zápätí som musela k niekoľko krokov ustúpiť, aby som sa vyhla Paťovmu úderu. Chlapci sa na niekoľko sekúnd od seba odtrhli. Funeli ako dvaja býci, ktorí sú uprostred svojho životného zápasu. Christian ma jednou rukou chytil za zapästie a inštinktívne sa znažil dostať ma za seba.
"Toto nie je riešenie." povedala som jeho temenu a snažila sa aby mi v hlase nebolo počuť paniku.
"Čo ty o tom vieš ty malý poďobaný asteroid, ktorý stratil svoje GPS súradnice? Paťo aspoň vie čo je to česť. Nie ako niekto však Christianko." Jessica vypľula tie slová zo seba akoby boli jedom. A vlastne aj boli.
"Tak čo páni, kto bude víťaz?"
"Paťo, daj mu poriadnu!" ozývali sa výkriky a pritom sa nepozerali na realitu pred sebou ale na to čo bolo na  obrazovke ich mobilov. Oni si to nahrávali?
"Paťo, ukáž tomu hajzlovi, čo robíme s tými, ktorí sú iní ako my." Jessica si preložila ruky na hrudi a pritom mi stále pozerala do očí. Môže byť niekto tak....tak hrozne zadubený a bezcitný? Jasné, môže. Paťo začal znova strkať do Chrisa. Ten sa však držal. Potom Paťovi niečo došlo. Hádzal očami zo mňa na Christiana a snažil sa ma schmatnúť za rameno. Chris sa postavil medzi nás a mňa odstrčil.
"Neopováž sa jej dotknúť." zavrčal. Znova sa pochytili. Teraz už som nedokázala urobiť nič. Iba sa na nich pozerať. Ruky som si pritlačila k ústam. Okolo mňa niekto prebehol.
"Dofrasa Christian nebuď blázon!" zahrmel Mišo a chytil ho za ramená. Boli rovnako vysokí a jemu sa, narozdiel odo mňa, podarilo ich od seba odtrhnúť. Paťo mal na tvári víťazný výraz. Pritom to bol práve on, kto prehrával.
"Kto sa to tu zasa surovo bije?!" prísny hlas starej matrony, bol oveľa horší ako boľavé zapästie. Zástupkyňa riaditeľa bola stará asi sedemdesiat ročná žena, ktorá  pila čaj s komunistami dávno pred tým ako sa vedelo o našej existencii. Rada si robila nárok na všetko naokolo a vykonávala všetky právomoci, ktoré pripadali riaditeľovi. Stála na vrchu schodiska s rukami v bok a vykrútenými perami. Nastalo ticho, nikto sa neodvážil ani pohnúť. Vedeli sme, že kde sa objaví ona je to zlé. Zišla dole schodmi a znechutene prešla po všetkých tvárach a začala ukazovať na nás s Chrisom a Mišom.
"Jeden, druhý, tretí...."otočila sa na druhú skupinu a ukázala na Paťa"...štvrtý... "a nevedela sa rozhodnúť na koho ešte ukázať, v momente sa však otočila k nám" odchod do riaditeľne. Už aj! "zvrieskla. Nemohla som tomu uveriť a čo zvyšok bandy. Aj oni sa na tom podieľali. Mišo predsa za nič nemôže a vlasne ani ja s Chrisom. Toto nedopadne dobre....