"Kecáš!" zvrieskla Laura a pri tom výkriku na mňa vypľula melónovú dužinu.
"Bodaj by to bola lož." zvraštila som tvár a pokúsila sa očistiť si tričko a trojštvrťové nohavice od sladkej žbrndy. Už len to mi chýba ku šťastiu aby ma bodla osa.
"Takže," Laura si odhryzla ďalšie kusisko melónu, " ak tomu dobre rozumiem, je len malá šanca na to aby ostal v base dlhšie ako štyri roky."
"Presne tak. Naschvál som sa pýtala Jula, čo sa s tým dá robiť, ale vraj to bude tvrdenie proti tvrdeniu." na stôl som hodila zošit z chémie. Mala som pred sebou poslednú písomku z chémie a ak som nechcela mať na vysvečku trojku musela som sa sakra snažiť. Ale nešlo mi to. Po včerajšom krátkom pobyte na psychiatrii som nemohla z hlavy dostať Christianov mučenícky výraz, aj to ako sa vyvíja prípad napadnutia jeho mamy, no najmä to ako ma celý čas držal za ruku. Aj teraz som cítila jeho dlhé prsty okolo mojich drobných. Akoby ma držal na diaľku. Včera sme sa veľa rozprávali. Pýtal sa na školu, čo je nové, či ho nechajú prejsť, či je všetko v pohode a či je Novosadná stále taká bledá ako vždy. Ale pýtal sa a hovoril aj Mišo. Vravel ako sa majú dievčatá, že Chrisovu mamu už pustili z nemocnice a teraz je u ich susedky. Vravel o tom, že konečne podala trestné oznámenie na svojho muža aj to, že je vo väzbe. Aspoň nateraz. Pokiaľ sa neuskutoční proces. Je tu však problém, že ho môžu z obvinenia za ťažké ublíženie na zdraví aj oslobodiť. Vraj stačí povedať, že v čase spáchania skutku bol nepríčetný a je možné, že pôvodný trest sa mu môže znížiť. To by som nechcela. Prešli si peklom a stále to nemajú vyhrané. Pýtala som sa aj Jula, s ktorým už mama veselo chodila pol roka, na jeho názor. Vraj za ťažké ublíženie na zdraví je sadzba od štyroch do desať rokov, vraj to závisí aj od dĺžky liečenia a tak isto závažnosti zranení. Vtedy by to mohlo byť ešte menej. Len šesť mesiacov až dva roky. Preto sa Laura tak rozčúlila. Lenže ony nepoznali pravdu tak ako ja. Nevedeli, že sa to nestalo prvý krát. Nevedeli, že sa to dialo roky, no toto bola posledná kvapka.
"Ale veď môže vypovedať Christian aj jeho sestry. Nie? A čo ostatní susedia? Azda je všetkým jedno, čo sa v ich dome deje?" pohoršene krútila hlavou.
"To je síce pravda ale bez dovolenia zákonného zástupcu Eliška vypovedať nemôže a len Boh vie, čo si z toho pamätá, čo by povedala. Vlastne ja ani neviem, kde tie dievčatá sú. A čo sa týka susedov asi máš pravdu. Je im to jedno. Ja....Ja ani neviem....Nechce sa mi o tom premýšľať, keď viem, že nič voči tomu nezmôžem." zvraštila som čelo a snažila sa prísť na inú tému vhodnú na rozhovor. Z krovia vyletel kŕdlik vrabcov. V mysli sa mi objavila tá úplne primitívna detská riekanka. "A tie vrabce z toho tŕnia, štrng brng do druhého tŕnia."
"Poďme zmeniť tému. Ako je na praxi?" šťuchla som Lauru do ramena a čakala na jej reakciu. Ako som predpokladala len prevrátila oči a kyslo sa usmiala.
"Je to peklo. Miestami. Dnes som sa však konečne dostala aj k nejakej práci. Sestričky na oddelení nestíhali tak som brala pacientom na dvoch izbách krv. No a potom klasika. Polohovanie, čistenie sondy, príprava materiálu a tak. Nič extra." pokrčila ramenami. Laura je v mojom veku a študuje na strednej zdravotníckej škole. Od decka milovala filmy a seriály s nemocničnou tematikou. Jej mama sa veľmi potešila, že sa rozhodla pre takú vznešenú profesiu a kade chodí tam hovorí, že jej dievčatá robia v nemocnici. Ale nevravela už to, že Katka pracuje na rehabilitáciách ako masérka a Laure k vykonávaniu povolania zdravotnej sestry chýbajú ešte štyri roky. Laura bola prostredná z piatich súrodencov dosť často sa cítila sama, možno preto sme jedna v druhej našli priateľku. "Ale," jej hlas ma vytrhol z uvažovania, "zajtra idem na novorodenecké. Konečne zmena. Krišo vravel, že je tam sranda a vraj keď raz bude mať deti prebaľovanie nechá výhradne na svoju ženu. Zbabelec, človek by povedal, že keď pravidelne pomáha pri ležiakoch tak na nejaké to hovienko je už dávno zvyknutý." Laura hádzala jednu grimasu za druhou a neprestávala sa červenať. Dobre som vedela, že tak ako je mojou chlapskou slabinou Christian, tak jej je na sto percent Krištof, teda Krišo.
YOU ARE READING
Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej
SpiritualVšetky dokážeme byť rozmaznanou princeznou, ale len pár vie byť kráľovnou. Ona, obyčajné dievča. Má za sebou smutnú minulosť, ktorú by si nemal zažiť nikto. Je zúfalá, a zo zúfalstva robia ľudia čudné veci. Napokon si vyberie neľahkú cestu, ktorá j...