Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Odpusť mne, aj sebe!

Hladina vody sa pomaly upokojila. No ďalší plavec ju rozvíril ešte viac. Presne tak som sa cítila. Ako voda, ktorá každým novým záberom sa rozbieha vo vlnách do okolia, aby sa potom stretla v strede. No nie taká, aká bola na začiatku. Otvorila som oči. Pod hladinou som videla nohy dôchodcov, ktorí o dušu cvičili so zdravotnou sestrou. Pozrela som sa hore. Nad hladinou sa nejasne črtala postava. Bola to žena s tmavými vlasmi, bielym tričkom a červenými bermudami. Z úst a nosa mi vychádzali bublinky vzduchu. No aj tak by som za svet nevyplávala hore. Potrebovala som pokoj a ona mi ho nedala! Zatvorila som oči a znova ich otvorila. Nebol to sen. Naozaj som mu napísala, že ma podlo oklamal. Až keď mi začal dochádzať vzduch uvedomila som si, čo vlastne robím. Vyplávala som na hladinu a z hlboka sa nadýchla.
"Ešte budeš dlho trucovať? " povedala žena a ruky dala v bok. Privreté oči naznačovali, že s ňou sa vyjednávať nedá.
"Čo myslíš? " opýtala som sa a vyhupla sa na okraj plaveckého bazéna.
"Že dnes to bude s tebou veľmi ťažké. Tak čo sa deje moja? "  Moja krstná mama Edith (otcova sestra) spolu s manželom (Marekom)  prevádzkovali plaváreň. Moja krstná bola úžasná žena a vždy vedela čo má povedať. Bola vtipná a mala dostatok zdravého rozumu na to aby ma chápala. Sadla si ku mne a nohy spustila do vody.
"Ach jaj, čím ďalej tým je to horšie a horšie. O chvíľu budem môcť plávať ako veľryba. " zasmiala sa a chytila si objemné bruško.
"Prestaň!  Na to, že si v siedmom mesiaci vyzeráš celkom fajn. " Krstná sa usmiala a pobúchala po pleci.
"Jani, nikdy si nevedela dobre klamať. A teraz to už vyklop. Čo sa stalo? " opýtala sa. Krstná vedela hneď, že ma niečo trápi, ani som nemusela otvoriť ústa už to vedela. Neviem či preto, že sama bola mamou, alebo preto, že som taká čitateľná. Krstná Edith mala tri deti a štvrté na ceste. A všetko to boli chlapci. Preto tajne dúfala, že to štvrté bude dievčatko. Najstarší Dávid mal trinásť, Martin desať a Sebi sedem. Mala som ich veľmi rada, keďže sú to moji jediní bratranci. Krstný Tomáš ( mamin brat)  bol dlhodobo v zahraničí, vraví sa, že má aj priateľku no nik to nevedel povedať s istou. Možno preto som sa tak upla na svojich bratrancov.
"Je to komplikované. " povedala som a nebola som ďaleko od pravdy.
"Vieš čo je komplikované?  Porodiť štyri a pol kilové dieťa iba desať centimetrovým otvorom. To je komplikované moja zlatá. "povedala Edith a prebodla ma pohľadom. Svojimi rečami o pôrode ma vždy prinútila povedať o čo ide.
"Je v tom chalan. " priznala som ticho. Edith sa rozšírili oči.
"Tak preto si bordová až za ušami. " jej nadšenie mi bol nepríjemné.
"Chcem vedieť všetko. Ako dlho ho poznáš, ako ste sa spoznali, ako vyzerá, koľko má rokov a ako to, že o ničom neviem? " skrátka, vyklop všetko lebo inak bude zle. Rozmýšľala som, či sa vzdať alebo vytrvať.
"Poviem ti to, ale sľúbiš mi, že to nikomu nepovieš. "
"Ja? A komu? Veď s tým bruchom sa ťažko niekam dostanem a Marek má svojích starostí dosť. "
"A čo chalani? " prehodila som si osušku okolo pliec.
"Máš ma za hlúpu? Sú to chlapci. Babským veciam nerozumejú. "
"Fajn "pomrvila som sa "vlastne sú to dvaja chalani, nie jeden. "
"Ou milostný trojuholník. " vyvalila oči.
"Nie...teda...tak trochu. Och! Zjednoduším to. Raz na nemčine som sa nútila a napísala odkaz. Nemyslela som si, že sa niekto ozve. Ale niekto sa ozval. Konkrétne chalan. Začala som si s ním písať. Povedala som mu všetko čo ma trápi. O otcovi, o problémoch v škole a o tom, že strácam nádej. O tom, že som sa chcela zabiť. Skrátka všetko. No a akosi sme sa stali priateľmi. Požiadal ma aby som sa mu opísala, ako vyzerám a tak. To isté som chcela od neho. "
"No a ?"
"Čo, no a. Podľa opisu vyzerá byť celkom fešák. "
"No len pozor, aby to nebol nejaký chmuľko, čo sa pasoval za rytiera na bielom koni. "
"Nie je taký! "vyskočila som hneď. "Je veľmi milý a vie ma povzbudiť. Dokonca si zaumienil, že ma privedie späť k Bohu. " pozrela som sa na svoje nohy pod hladinou.
"No tak to si dal chlapec veľmi ťažkú úlohu. Ale vidno, že ti to prospieva. Znova máš v očiach takú iskru ako kedysi. A možno sa ti to nebude zdať, no prajem ti to. Nájsť oporu v niekom, je úžasné. Povieš mu svoje problémy a on ťa podrží. Tak ako ty a Timea, prototyp priateľstva." zasmiala sa.
"Ďakujem, že mi to praješ, ale ja a Timea sme sa pohádali. Už je to takmer týždeň. No vďaka nemu som pochopila, že priateľstvo sa buduje časom a obaja musíme byť zaň zodpovední. "
"To sedí, nebyť času a dôvery, tak ani ja a Marek nie sme spolu. A nečakám štvrté dieťa. " zasmiala sa a pohladila si brucho.
"Takže vlastne mal pravdu. Vo všetkom. Och, som ja ale hlupaňa. Krivdila som mu, hoci aj nepravom. " zamrmlala som.
"Možno áno. Neviem o čom síce hovoríš, ale viem, že ak je naozaj tvojím priateľom odpusti ti. "