Oddelené postele (Dokončené)

6.

Natalie sledovala otca spoza obchodu s miešaným tovarom na rohu. Rýchlo zavolala sesternici Lise Pettersonovej a potom sa vrátila domov baliť.

Tak ako Natalie, aj Lisa chodila do prvého ročníka na Chicagskej univerzite, ale ona dobre vychádzala s rodičmi.

Jej domov, taký odlišný od Natalieinho, bol pre Natalie v rokoch dospievania útočiskom. Dievčatá sa kamarátili od detstva a nemali pred sebou nijaké tajnosti. 

O hodinu sa už trmácali v Lisinom malom žltom aute.

Natalie sa uľavilo, že sa konečne dostala z domu.

„Tak, aké to bolo?" Lisa sa pozrela ponad silné okuliare, v ktorých vyzerala ako korytnačka.

,,Včera večer, či dnes ráno?"

„Aj večer, aj ráno."

„Ani sa nepýtaj." Natalie si unavene oprela hlavu o sedadlo a zatvorila oči.

,,Bolo to až také zlé?"

,,Neviem, čo si Harrisovci mysleli, keď tam starý vrazil. Bože, keby si videla ten dom. Ten skutočne stál za to."

,,Ponúkli sa, že zaplatia?"

,,Roger to ponúkol." priznala sa Natalie.

,,Povedala som ti, že to urobí."

„A ja som ti povedala, že odmietnem."

Lisa stisla pery.

,,Prečo musíš byť vždy taká tvrdohlavá? Je to aj jeho dieťa!"

,,Nechcem, aby ma nejako držal v šachu. Už som ti to vravela. Keď bude platiť, mohol by si myslieť, že sa môže starať do môjho života."

„Ale predsa z finančného hľadiska to nedáva nijaký zmysel! Veď tebe sa zíde každý cent. Čím zaplatíš druhý semester? Ako si to predstavuješ?"

„Rovnako ako za prvý."

Natalieine pery nadobudli odhodlaný výraz, ktorý Lisa tak dobre poznala.

„Ešte vždy mám mobil a notebook"

„A on má otcove milióny," odsekla Lisa sucho.

„Ach, kdeže, Lisa, nie sú až takí bohatí, a ty to vieš."

„Joe hovorí, že sa topia v peniazoch. Majú ich toľko, že pár úbohých tisícoviek by im nechýbalo."

Natalie si sadla vzpriamenejšie, bradu si vysunula odhodlane dopredu.

„Lisa, nechcem sa hádať. Mala som toho dosť už dnes ráno."

,,S milým, starým strýkom Gregom ste zas na vojnovej nohe, však?" opýtala sa Lisa a zatvárila sa pritom dosť znechutene.

Natalie prikývla.

,,Tak je to teda. Ale s tým si skončila. Je koniec tvojmu trápeniu."

„Bude zúriť, keď zistí, že som odišla. "

Natalie sa zachmúrene pozerala von oknom.

„O tom nepremýšľaj. Môžeš byť šťastná, že si vypadla.  Počúvaj, Nat... si odtial' preč a to je dôležité." Vrhla na sesternicu pohľad a potom sa priznala s úškrnom:,,Vieš, nie som Rogerovi Harrisovi celkom nevďačná."

„Lisa!" Natalie modré oči na okamih veselo zaiskrili.

„Nuž, nie som."

Lisa zdvihla dlane, potom opäť chytila volant.

,,Myslím to vážne, dočerta."

„Slúbila si, že Rogerovi nič nepovieš, nezabudni na to!" napomenula ju Natalie.