Oddelené postele (Dokončené)

41.

Nasledujúci deň sa neuveriteľne vliekol.

Natalie chodila ako omámená, bola nesústredená, išla z kože vyskočiť. Prechádzala popri zrkadle a zrazu sa pristihla, že sa v ňom dlho skúmavo obzerá, priložila si ruky na líca, zavrela oči a vnímala svoje splašené, bubnujúce srdce, ktoré rozozvučalo všetky nervové zakončenia v jej tele.

Otvorila oči a napomínala sa, že to môže byť falošný poplach. Možno chce Roger vidieť iba Mandy, dať rodičom možnosť, aby ju na sviatky videli aj oni.

Lenže potom si Natalie spomenula na jeho hlas v telefóne a vedela, že to je to, o čom celý čas snívala. Spomenula si na blížiaci sa večer. Kde si, ponáhľaj sa!

Napokon, aby zabila čas, naložila Mandy do auta a vybrali sa nakupovať, išla si kúpiť nové šaty na večer.

Prechádzala davmi ľudí, ktorí si nechali nákupy na poslednú chvíľu, a bola po včerajšku ako vymenená. Usmievala sa na ľudí. Hmkala melódie kolied, ktoré si ktosi popiskoval. Bola neuveriteľne trpezlivá, keď musela čakať v nekonečných radoch pred pokladňami.

Raz sa dokonca prihovorila staršiemu mužovi, ktorý sa od rozčúlenia celý triasol a od nervozity až očervenel v tvári.

Natalie bola sebou nadšená, nikdy nepoznala ten povznášajúci pocit, ktorý sa jej zmocnil, keď videla, ako svojou dobrou náladou nakazila aj toho pána.

A pomyslela si, vidíš, láska aj hory prenáša!

Doma uložila Mandy popoludní spať a pohodlne sa ponorila do vane s bublinkami. Keď vyšla von, utierala sa pred veľkým toaletným zrkadlom.

Bola roztopašné veselá, detinská i ženská zároveň. Urobila na seba do zrkadla grimasu, potom zvodne zapózovala s uterákom, ktorý iba čiastočne zakrýval jej nahotu, vyskúšala inú pózu a náhodila iný výraz.

Nahla sa bližšie k zrkadlu, spod narýchlo uviazaného uzla vytiahla pra mienky vlasov, vyzerala hravo a pôvabne s tými voľne padajúcimi kučierkami nad čelom a vzadu na krku.

Navlhčila si pery, mierne ich pootvorila, zvodne privrela oči a povedala: „Ahoj, Roger."

Potom sa otočila chrbtom k zrkadlu a pozerajúc doň cez
plece, šibalsky na pol úst vydýchla: „Čau, Roger."

Potom sa znovu otočila, okolo krku si ovinula uterák, ktorý okrajmi zakrýval ružové bradavky, založila si ruky na nahé boky a vystrúhala sexi pózu: „Čo ty na to, Roger?"

Odrazu s tým skončila, ani jedna z tých póz jej vôbec nesedí. Už predsa nie je malé dievčatko, je žena. To, čo sa v jej živote deje, je skutočnosť a Rogerovi musí ukázať tú pravú Natalie.

Pravá Natalie teda pustila uterák na zem. Stála tam a skúmavo si obzerala telo, tvár, vlasy. Vzala fľašku ľahkej kolínskej, ktorú si dovolila kúpiť dnes dopoludnia, naliala si z nej do dlaní a sledujúc svoj obraz v zrkadle, si ju rozotrela na dlhé štíhle ruky, plecia, krk a pokiaľ dočiahla, i vzadu na chrbát.

Znovu si naliala tekutinu do dlane a po kúpeľni, kde bolo teplo a para, sa šírila jej vôňa - vôňa, ktorú má Roger tak rád. Rozotrela si ju na brucho, potom na boky, a keď si ju rozotierala na prsia, zavrela oči, cítila, že sa jej zmocnil príjemný nepokoj, ako sa rukami dotkla tvrdnúcich bradaviek. Myslela pritom na Rogera, na noc, ktorú spolu prežijú.

Túžim po tebe, pomyslela si, tak dlho po tebe túžim.
Predstavovala si, že sú to Rogerove ruky, čo kĺžu po jej prsiach.

Otvorila oči, naliala si kolínskej, pomaly si ju rozotrela v dlaniach, zdvihla nohu a vyložila si ju na toaletný stolík, napla špičky, keď si natierala chladivú vôňu na prsty, na lýtko, pod koleno, na stehno, na zadok a na to tajomné miesto medzi nohami.