Oddelené postele (Dokončené)

25.

Zakaždým sa z toho, ako sa po prvý raz správali v bežnom živote, stalo akési nepísané pravidlo.

Roger šiel do kúpeľne prvý ráno a ona zasa večer. Kým sa sprchovala, on sa v spálni obliekol, a kým odložil zo sedačky vankúš a prikrývku, obliekla sa ona.

Ráno odchádzal z domu prvý on a otvoril garážové
dvere, ona išla po ňom a zavrela ich. Než v to pondelňajšie ráno odišiel, spýtal sa: „Kedy prídeš domov?"

„Okolo pol tretej."

„Prídem asi o hodinu neskôr, ale keby si ma počkala, išiel by som s tebou nakúpiť.

Nedokázala zakryť prekvapenie tak, toto nečakala, ani vo sne by jej nenapadlo, že bude chcieť ísť s ňou nakúpiť.

Upravený a učesaný stál v predsieni pri vchode a pozeral na ňu, stála na schodoch. Chytil kľučku, tvárou mu preletel úsmev, kývol druhou rukou a povedal:
„Tak, maj sa."

„Aj ty."

Keď odišiel, civela na dvere, spomínala na jeho úsmev a na krátke kývnutie na rozlúčku. Vzápätí sa jej vybavila celkom odlišná spomienka, v duchu videla otca, ktorý sa zvyčajne poškriabal na bruchu a zreval: „Kde sa dočerta fláka tá Martha? V tejto diere si človek musí variť kafe sám?"

Natalie tá spomienka mátala celou cestou do školy keď sa viezla vo vlastnom aute.

Keď boli spolu nakupovať, Natalie bola prekvapená, keď zistila, že Roger je nielen vtipný, ale aj ochotný a má pokojnú povahu.

Po prvý raz v živote nežila v strachu pred výbuchmi. Akoby sa jej otvorili oči, keď zistila, že s mužským pokolením sa dá žiť aj v mieri.

Natalie si obľúbila aj ich rodinný domček. Uprostred bežných domácich prác sa občas strhla a v duchu sa poštípala, aby si pripomenula, že si naň nemá príliš zvykať.

Keď ukladala riad do umývačky, a to bolo oveľa horšie, keď pri tej práci sledovala Rogera, uvedomila si, že o pár krátkych mesiacov to už nebude pravda.

Prekvapilo ju, že to robí sám od seba a celkom bez zábran. Možno sa to začalo v ten večer, keď zapojil práčku a sušičku.

Spolu študovali návody a skúšali, čo kam patrí a ako to funguje, spoločne do práčky naložili prvú kopu špinavej bielizne a odvtedy práčku naložil a spustil vždy ten, kto mal práve čas.

Raz keď prišla domov, našla ho vysávať obývačku - nové prikrývky púšťali chlpy. S úsmevom na tvári začudovane zastala. Všimol si to a vypol vysávač.

„Ahoj, čo ti je smiešne?"

„Nič, len som si v tej situácii predstavila môjho fotra."

„Podľa teba tým utrpí moja mužnosť, či čo?"

Úprimne sa usmiala.

„Práve naopak."

Obrátila sa a odišla, vysávač opäť zahučal a on sa čudoval, čo to malo znamenať.

Celkom prirodzene ich začali spájať bezvýznamné maličkosti. Zaviedli im telefón a v telefónnom zozname boli uvedení pod menom Roger Harris.

V rohu kuchynskej linky visel lístok so zoznamom vecí, ktoré treba nakúpiť. Bolo tam všetko, čo potrebovali, i to, čo mali radi.

Kúpila si cédečko od The Lettermen a púšťala si ju v jeho rádiu, veľmi dobre však vedela, že ho nebude môcť používať natrvalo.

Začala im chodiť pošta adresovaná Harrisovcom. Minul sa mu šampón, a tak si požičal jej, odvtedy si začali kupovať jej značku, lebo vyhovovala aj jemu. Občas dokonca používali jeden uteráčik.