Oddelené postele (Dokončené)

24.

Natalie zobudil šuchot závesov. Sadla si a mala pocit, že v posteli jej vyhráva stodvadsaťčlenný orchester Straussov pochod. Roger sa smial, stál v slnečnom svetle.

„Vždy sa takto budievaš?"

Privrela oči, zažmurkala, prikryla si ich rukou a spadla na posteľ ako handrová bábika.

„Ach, tak predsa si mal na sebe pyžamo!"

Opäť sa nenútene zasmial a otočil sa k oknu, hľadel na prebúdzajúce sa mesto zaliate ružovozlatistým svitom.

„Nabudúce sa spýtaj."

Odrazu vyletela z postele, bežala do kúpeľne, buchla za sebou dvermi.

„A nepočúvaj!" prikázala.

Roger sa oprel lakťom o parapet, usmial sa a premýšľal nad nečakaným čarom manželského života.

Tvárila sa rozpačito, keď vyšla von, a hneď si bežala po župan.

„Prepáč, že som tak vyletela, ale to malé so mnou stvára všelijaké divy, ako teraz. Ešte som si na to nezvykla."

„Tvoj dôverný tón teda znamená, že sa na mňa nehneváš?"

„A hnevala som sa? Už si nepamätám." povedala, rýchlo si pritom zapínajúc župan.

„Áno," odvetil a odišiel od okna, „dal som ti včera trochu neslušný návrh a ty si sa naštvala."

„Zabudni na to. Buďme priatelia. Nerada dlho bojujem, dokonca ani s tebou nie."

Otočil sa k nej s odhalenou hruďou a skúmavo jej pozrel na vlasy. Hneď si ich začala prečesávať prstami.

„Vieš," vysvetľovala, „ráno mi nebýva práve najlepšie."

„A komu býva?" pošúchal si líce.

Potom sa otočil a začal sa hrabať v kufri, potichu si pritom pískal.

Cestou do kúpeľne sa pri nej pristavil, držal v ruke koženú taštičku s toaletnými potrebami.

„Čo by si povedala na to, keby sme sa obliekli a šli sa niekam naraňajkovať. Potom sa môžeme zastaviť u nás a odniesť si svadobné dary."

„Som hladná ako vlk. Ani večeru som včera nedojedla."

„A nemám pred sebou hned dvoch hladošov?"

Pozrel jej na brucho. Vystupovalo pod jej rukami.

„Veru máš."

„Tak vás pozývam na raňajky oboch."

Zapýrila sa a odvrátila hlavu, uvedomila si, že ráno je s Rogerom príjemne.

Keď počula striekať sprchu, klesla znovu na posteľ. Ležala na slnku, ktoré prenikalo do izby, a premýšľala o tom, aký sa jej dnes ráno zdá Roger iný. Páčilo sa jej, že žartoval.

Počula, keď v kúpeľni spadlo mydlo a on tlmene zahrešil, potom začula, ako si popiskuje. Spomenula si, ako sa zvrtol pri okne v tom svojom pyžame, nohavice mu tak-tak viseli na bokoch a cez stred brucha sa mu tiahol úzky prúžok čiernych chĺpkov.

Vzdychla si, prevalila sa, do zhybu ruky si zaborila hlavu a ako čakala, zaspala. Teplé zlatisté prsty slnka ju hladili po chrbte.

Vošiel do izby v pyžamových nohaviciach, s uterákom preveseným okolo krku. Usmial sa, keď videl, ako ho víta.

Ležala tam pohodlne natiahnutá a on sa zadíval na ružovú látku, ktorá prezrádzala kontúry jej pliec, obopínala chrbát, zadok, odhaľovala nohu skrčenú v kolene, kým druhá, bosá, jej visela z postele.