Oddelené postele (Dokončené)

7.

Odvtedy, čo sa u Harrisovcov objavil rozzúrený Greg Eddinson, prešlo dvadsaťštyri hodín. Za tých dvadsaťštyri hodín Roger skoro vôbec nespal a nevedel sa sústrediť na analýzu sporu MacGrath verzus Hardy, ktorý v spise figuroval pod hlavičkou Torts II.

Rose počula buchnutie dverí, podišla k stolu, za ktorým sedel v otáčavom kresle Carlisle.

,, Je doma, drahý. Si presvedčený, že sme sa správne dohodli?"

„Áno, ak je to v tejto situácii vôbec možné."

„Výborne, ale nemusel by si s ním hovoriť mentorsky spoza stola. Sadnime si na pohovku."

Ked' Roger vstúpil do pracovne, vyzeral vyčerpane. Postál pri dverách a ani nevnímal príjemný oheň v útulnej izbe. Priveľmi ho upútalo napätie na tvárach rodičov.

„Pod' ďalej, Roger" pozývala ho Rose, „pohovorme si."

,,To bol hrozný deň."

Podišiel bližšie a unavene sa chrbtom oprel o konferenčný stolík. Naklonil sa dopredu a masíroval si krk.

,,Ako sa máte vy dvaja?"

„Podobne ako ty," povedal otec. „Popoludnie sme strávili v sade. Rozprávali sme sa. V tomto ročnom období je tam ticho, výletníci už nechodia. Dobre sa tam premýšla."

,,Tiež som mohol zostať doma, nič som neurobil. Celý deň som myslel iba na ňu."

,,No a?"

,,To isté, čo včera. Chcem jednoducho zabudnúť, že existuje."

„A dokážeš to, Roger?"

,,Pokúsim sa o to."

„Roger" ozvala sa ustarostená matka, ,, je tu ešte ďalšia vec, o ktorej sme sa včera večer nerozprávali, hoci som si istá, že nám to všetkým prišlo na um. Mohla by si dať urobiť potrat. Prepáč, že som v tomto dosť konzervatívna, ale už pri pomyslení na to mi je zle."

„Musím ti povedať, že aj o tom sme sa rozprávali," pripustil Roger.

Rose cítila, ako sa jej sťahuje žalúdok a potom aj hrdlo.

,,Rozprávali ste sa?"

,,Ponúkol som jej na to peniaze, ale odmietla ich."

„Ach, Roger" Sklamane si vzdychla, Roger si uvedomil, ako ju ranilo, že si musela vypočuť krutú pravdu.

„Mama, ja som ju len skúšal. Neviem, ako by som reagoval, keby súhlasila."

Potom si sadol na lesklý stôl a pozrel na rodičov.

„Dopekla, nemá zmysel popierať. Pripadalo mi to ako najjednoduchšie riešenie."

,,Roger," povedala Rose tónom, akým ho roky karhala, „nechápem, ako môžeš mať menej citu pre to dieťa ako jeho starí rodičia a pritom si jeho otec. Ako si mohol pomyslieť na to, že ho... zbavíš života alebo stráviš svoj ďalší život v úvahách o tom, kde asi žije a aké asi je."

„Mama, dobre vieš, že o tom rozmýšľam celý deň."

„A napriek tomu s tým nemieniš nič urobiť?" opýtala sa Rose.

,,Neviem, čo mám urobiť, som celkom zmätený... Ja... ach, dočerta," pokrčil plecami.

,,Tvoja matka sa snaží, aby si si uvedomil, že je tvojou povinnosťou postarať sa o dieťa a zabezpečiť mu budúcnosť. Hovorí za nás oboch. Je to naše vnúča. Boli by sme radi, keby malo aj napriek tejto situácii čo najlepší život."