Oddelené postele (Dokončené)

13.

Keď prišla Natalie na druhý deň popoludní z prednášok, videla, že sa čosi deje. Atmosféra bola plná očakávania, dievčatá šantili a chichotali sa. Všetky boli voči nej mimoriadne ochotné, radili jej, aby išla ihneď hore študovať a nestarala sa o prestieranie na stôl.

Jedna navrhla, že jej nalakuje nechty, a Francessca sa ponúkla:

„Natalie, čo povieš, keby som ťa učesala? Vieš, že sa v tom vyznám."

„Už som sa učesala, d'akujem."

Za jej chrbtom urobila Francessca rozčúlené gesto, po ktorom nasledovala séria otázok.

Ked' išla Natalie na večeru, oslovila spolubývajúce s lišiackym úsmevom na tvári:

„V poriadku, dievčatá, viem, na čo sa chystáte.
Francessca vám čosi prezradila, však? Ale to nie je rande, takže to tak nechápte. Áno, niekto po mňa príde, ale ja pôjdem tak, ako som teraz."

Natalie stála pred jedálňou nabitou nevyslovenými otázkami. Mala oblečené vyblednuté modré džínsy a širokú flanelovú košeľu. Vyzerala, akoby išla práve kŕmiť dobytok.

„Takto?" lapala po vzduchu Francessca.

„To nemá chybu!"

,,Možno, že nie, ale tak by si mohla ísť na futbal."

„Načo by som sa parádila? Povedala som vám, že nejdem na rande."

„To si povedala, Natalie. „Ale všetky vieme, že to je on!"

Francessca  nepochybne vedúca skupiny, si založila ruku v bok a teatrálne sa spýtala:

,,Nejdeš na rande? Tak čo, Natalie, chceš povedať, že je starý, roztrasený alebo niečo podobné? Alebo nemá chlpaté nohy? Chceme len, aby si sa vyparádila pre svojho nápadníka."

„To nie je môj nápadník!"

,,Môžeš sa staviť, že nie je, ale ani nebude, ak si nevyzlečieš tie škaredé handry a nenalakuješ si nechty."

„Nebudem si lakovať nechty kvôli Rogerovi Harrisovi. Môže ísť dočerta a vy všetky tiež!"

Natalie vybehla z kruhu dievčat a bežala hore schodmi.

Nedali jej šancu vyžívať sa v zlej nálade, lebo o chvíľku tam bola už Francessca a opierala sa o zárubňu dverí.

„Taylor nikomu nedovolí vynechať stravu, tak sa radšej vráť dolu. Dievčatá si trocha zažartovali.

Natalie vrhla na spolubývajúcu posmešný úsmev.

,,Pôjdem dolu," povedala chladne,,,ale povedz dievčatám, aby prestali! Čo koho do toho, ako sa oblečiem."

Večera bola pre Natalie nepríjemná záležitosť, ale ostatné sa správali, akoby sa nič nestalo. Sedela tam s kamennou tvárou, s nervami napnutými ako struny na husliach..

Po večeri dievčatá Natalie navrhli, že jej pomôžu s prípravou. Natalie prijala pedikúru, manikúru, kadernícke služby, šperky, ba i čipkovú bielizeň. Dievčatá všetko ponúkali s najlepším a najoptimistickejším úmyslom.

Moletná Francessca podržala šaty, kým do nich Natalie vkĺzla, a potom vyskočila na posteľ, aby jej pripevnila okolo krku zlatú retiazku.

Natalie stála v kruhu uprostred dievčat, ktoré ju obdivolali.

,,Tak sa na seba pozri," povzbudzovala Francessca Natalie a trocha strčila do jej pleca.

Natalie podišla k zrkadlu a očakávala, že sa odtiaľ bude na ňu pozerať vyumelkovaná bábika. Bola však príjemne
prekvapená. Vlasy jej žiarili, tvár bola namaľovaná vkusne, líca nadobudli jemný, elegantný výzor a modré oči mali nový, trblietavý rozmer. Lesk na jej perách odrážal fliačik svetla, akoby si po nich práve prešla jazykom a ponechala ich provokatívne vlhké.