Oddelené postele (Dokončené)

22.

Natalie a Rogera usadili v pracovni, aby pod kňazovým dohľadom podpísali manželskú listinu. Iba rozochvené prsty prezrádzali, že majú trému.

V tom sa pred nimi zjavil fotograf, ktorí ich naháňal  do obývačky kde pózovali spolu s ostatnými svadobčanmi.

Natalie sa celý čas darilo správať veselo a spontánne, tvárila sa ako všetky nevesty. Obaja pohotovo reagovali, občas sa jeden druhého dotkli a celkom automaticky sa chytali okolo drieku. Natalie sa to začalo dokonca aj páčiť.

V jedálni na stole stála veľká pschodová torta, zdobená bielými kvetmi. Natalie a Rogera k nej postrčili s rukami zakliesnení do seba ako milenci a fotoaparát zvečnil tento okamih.

Natalie sa postavila ku schodom a cez zábradlie zahodila kyticu. Chytila ju dievčina, ktorú Natalie nepoznala.

Najatí čašníci sa nevtieravo pohybovali a pripravovali stolíky.

Rose mlčky, šikovne usmerňovala prípravy na večeru, a ani na chvíľu nevzbudila dojem, že sa prestala venovať svojim hosťom.

Mala dokonalý prehľad o situácii a majstrovsky ju koordinovala.

Natalie,  ktorú usadili vedľa Rogera za vrch stola, s čoraz väčším obdivom hľadela na jeho matku. Rose sa dnes podarilo vyčariť niečo, na čo samotné peniaze nestačia.

Hosťom servírovali na elegantných tanieroch plnené kuracie prsia, chutné, pečené  zemiačiky, ozdobené kučeravou brokolicou a pikantnými broskyňami.

Taniere boli lákavé, a nielen na pohľad.

Najpozoruhodnejšie však bolo, ako hladko sa hostia presúvali z obývacích izieb do jedálne. Všetko nasvedčovalo tomu, že oslava bude mať obrovský úspech.

Približne uprostred večere si Natalie spomenula na kľúčik.

„Mám tvoj darček, Roger. Priniesla mi ho slúžka ešte pred obradom, ale neviem, od čoho je."

„Hádaj."

Bála sa spýtať. Veď už aj večer je prekvapujúco nádherný.

„Od rodinného domu?" pokúsila sa, ale bol tam prílišný hluk.

Roger sa naklonil, priložil si ucho k jej perám.

„Čože?"

„Od rodinného domu, povedala som."

Vystrel sa, potmehúdsky sa usmial a zavrtel hlavou. Videla, ako pohybuje perami, ale kvôli cinkaniu a vrave okolo nepočula ani slovo.

Teraz mu ona priložila ucho k perám, pokúšajúc sa zachytiť odpoveď, a v tom si uvedomila, že hlasy v miestnosti odrazu stíchli, iba lyžičky cinkali o vínové poháre.

Prekvapene sa pozrela a zistila, že všetci na ňu hľadia a vyčkávajú.

Cítila, že Roger ju zozadu drží rukou okolo krku. Spustil ju a s úsmevom pomaly vstával.

Začalo jej svitať, ale stále bola v rozpakoch, v jednej ruke si zabudla biely obrúsok a v druhej vidličku, nebola pripravená na ďalší útok na city.

Roger sa postavil za jej stoličku a nahol sa k jej uchu.

„Tých pár rýchlych bozkov, ktoré väčšina z nich aj tak nevidela, sa im, ako vidíš, máli, len tak nám to neprejde."

Rýchlych bozkov, podľa neho bol ten posledný bozk rýchly?

S týmto starým zvykom Natalie nerátala. Prvý bozk bol súčasťou obradu. Ten druhý ju prekvapil. Ale tento - to je niečo celkom iné. Z tohto má tiecť med. Spoza chrbta ju nevinne vyzval: „Pani Harrisová. "