Oddelené postele (Dokončené)

28.

Na Štedrý večer začalo hneď poobede snežiť. Veľké, ľahké snehové vločky sa perlili ako diamantový prach. Do večera bolo všetko čistobiele. Jemne svetielkujúca obloha odrážala svetlá ligotavého zasneženého mesta.

Natalie si obliekla krémové šaty, stiahnuté tesne pod poprsím. Rozhodla sa, že tentoraz nebude pred Susan Harrisovou nič zakrývať.

Ako kráčala ku dverám, strácala sebaistotu, keď si spomenula, že veľká dáma po prvý raz zbadá jej vydúvajúce sa bruško.

„Čo myslíš, už prišla?" spýtala sa vystrašene Rogera, ktorý s rukou na kľučke čakal pri dverách.

„Určite. Urob, ako som ti povedal, správaj sa priamo a pokojne. To si váži."

Natalie razom zmizol úsmev z tváre, keď zbadala Susan Harrisovú schádzať dolu schodmi. Prvá klopkala jej palička a bolo šokujúce, že na rúčke mala zelenú vianočnú vetvičku previazanú červenou mašľou.

„Kde toľko trčíte, deti!" panovačne ich hrešila.

„Veselé Vianoce, stará mama," zaželal Roger a chytil ju pod pazuchu, aby jej pomohol zísť posledné schody.

„Už som pochopila, že sú veselé. Ak dovolíš, pôjdem po schodoch sama. Radšej sa staraj o svoju ženu, potrebuje ťa oveľa väčšmi ako ja. Nemám pravdu, drahá moja?"

Prenikavo pozrela na Natalie.

„Ani nie. Som zdravá ako buk," odvetila Natalie, podala Rogerovi kabát a odhalila materské šaty.

Susan Harrisovej preletel po úzkych perách letmý úsmev a oči, ktoré sa živo vyhýbali priamemu pohľadu na Natalienino brucho, sa jagali ako prstene na jej prstoch. Zdvihla obočie a pozrela na vnuka.

„Vieš, páči sa mi štýl tejto mladej ženy. A dovolím si dodať, že je dosť podobný môjmu."

Vychádzková palička so slonovinovou rúčkou sa dva razy zľahka dotkla Natalieninho brucha a stará pani vyhlásila:
,, Ako som už povedala, očakávam, že to bude pekný a múdry chlapec, ale to je predsa samozrejmé. Veselé Vianoce, drahá moja."

Nastavila Natalie líce, perami naznačila bozk a veľkolepo, ako zvyčajne, odchádzala do obývačky. Natalie tam ostala vyjavene hľadieť na Rogera.

„To je všetko?" spýtala sa prekvapene.

„A to sa ti máli?" usmial sa. „Krásny a múdry. Nemá práve najmenšie nároky."

Natalie sa začala kútikmi očí usmievať.

„A čo ak to bude ona, a nebude krásna, ale len pekná a priemerne inteligentná?"

Roger sa zatváril šokovane: „Neopováž sa!"

„Máš pravdu, to nesmiem dopustiť."

Chvíľu sa na seba usmievali, akoby už zabudli na stretnutie so Susan Harrisovou.

Hľadela na Rogera, na úsmev, ktorý mu pohrával na pekne krojených ústach, sformoval mu pevné líca a o kúsok vyššie nadvihol to jeho provokatívne zdvihnuté ľavé obočie, zistila, že sa prestala ovládať. To robí tento dom.

Čo sa to so mnou deje, keď som s ním v tomto dome? Vymanila sa z toho čara a rýchlo sa obzrela po veľkolepej vstupnej hale, akoby hľadala tému na rozhovor.

„Sem by sa hodili páni v kožušinových čiapkach, dámy s kožušinovými rukávnikmi, a vonku by mal čakať konský záprah so saňami."

„Pozri, mama mala zasa zábavu."

Pobrali sa za ostatnými. Ak sa v tomto dome šírila v priebehu roka srdečná atmosféra, tak na Vianoce z neho vyžarovalo mimoriadne čaro.

Borovicové vetvičky, čo viseli pozdĺž zábradlia, vítali všetkých svojou prenikavou vôňou a z čerstvo odrezaných ratolestí imela na stoloch čneli červené sviece.