Oddelené postele (Dokončené)

8.

Nasledujúci večer sedeli Harrisovci pri večeri, keď zazvonil zvonček. Slúžka stihla stlačiť kľučku a dvere prudkým trhnutím narazili o stenu, priam vyleteli z jej prstov.

Hrdelný hlas zavrčal: „Kde je, dočerta, ten sukničkár!"

Kým sa stačila spamätať, muž v bunde sa stratil v obývacej izbe. Za ním sa niesli oplzlé výkriky.

,,Povedal som, že ťa dostanem, sukničkár, a som tu, aby som to dokázal!" skríkol Greg Eddinson a prekvapil trojicu v jedálni za stolom.

Roseina ruka sa zastavila na polceste k ústam.

Carlisle odhodil obrúsok a Roger vstával od stola. V tom ho náhle zasiahol tvrdý úder do brady. Izbu osvetľovali len sviečky. Hlava sa mu mykla dozadu, Rose vykríkla.

Hrozivý zvuk päste, ktorá dopadla na tvár jej syna, ju vystrašil, čakala pomoc od manžela.

Roger sa zapotácal, stolička spadla na podlahu a nad nim sa vznášala čierna koženná bunda.

Ale skôr ako Carlisle stihol zadržať Eddinsonovu zdvihnutú ruku, na Rogerovu hlavu dopadol ďalší úder.

Slúžka pri dverách vykríkla a potom si zakryla ústa rukami.

,,Preboha, zavolaj políciu!" zvolala Rose. „Ponáhľaj sa!"

Carlisle schmatol Eddinsona za rameno a zadržal ďalšie údery. Potom chytil Eddinsona za lakeť a zvalil ťažkého chlapa na zem. Eddinson narazil chrbtom o okraj stola, zrútil krišlaľové vínové čaše, poháre na vodu aj svietniky. Vosk sa vylial a obrus začal horieť.

Rose, sústredená na zápas so šialencom, si to nevšimla.

Roger vstal, krvácal a bol omráčený, ale napriek tomu sústredil celú svoju silu do päste, ktorú vrazil do Eddinsonovho brucha. Eddinsonovi to vyrazilo dych a spadol. Roger stál ako pomätený. Zúril. Skrútil Eddinsonovi ruku za chrbát a kľakol si na neho.

,,Prichádza polícia."

,,Ach, bože, nech sa ponáhľajú," modlila sa Rose.

Harrisovci pozreli na seba ponad porazeného votrelca.
Šok z útoku pomaly ustúpil. Rose si všimla ranu na Rogerovej brade a druhú nad pravým okom.

,,Roger, si v poriadku?"

,,Ja som... Otec, a čo ty, ako sa cítiš?"

„Ja vás dostanem, vy bohatí darebáci!" zaprisahával sa Eddinson s tvárou pritisnutou o žltý koberec.

Zvonka sa ozval zvuk sirén a slúžka sa rozbehla k otvoreným vchodovým dverám. Do domu sa ponáhľali muži v modrých uniformách.

Eddinsona, chrliaceho kliatby na celú rodinu Harrisovcov rýchlo spútali a prinútili zostať na dlážke.

Po izbe sa šíril pach zhorenej látky. Policajti videli obhorený obrus, prevrátené taniere a kvety, roztrúsené na stole a podlahe.

,,Je niekto ranený?"

Všetci sa obrátili a pozreli na Rose, ktorá sa so slzami v očiach vrhla do manželovho náručia.

,,Rose, si ranená?" opýtal sa jej s obavami v hlase, ale ona iba potriasla hlavou a potom ju nechala v bezpečí na jeho hrudi.

„Poznáte tohto muža?" opýtal sa policajt.

,,Stretli sme sa s ním raz, predvčerom."

„Čo sa tu stalo dnes večer?"

„Keď sme večerali, vrazil dnu a napadol môjho syna."

„Ako sa voláš, kamarát?" oslovenie patrilo Eddinsonovi, ktorý teraz kľačal na podlahe.

,,Ich sa opýtajte, nech vám povedia, aby to už nikdy nezabudli!" Hlavou zlovestne trhol smerom ku Rogerovi.

„Opýtajte sa toho sukničkára, kto som. Som otec dievčaťa, ktoré nabúchal!'

,,Chcete podať trestné oznámenie, pane?" opýtal sa policajt Carlisla.

,,A čo ja?" skríkol Eddinson.

„Ak má niekto dôvod podať oznámenie, tak som to ja! Ten darebák..."

„Odved'te ho k hliadkovému vozidlu, Larry. Budete mať príležitosť hovoriť neskôr, keď vás oboznámim s vašimi právami, Eddinson."

Policajti ho postavili na nohy a postrkávali pred veliteľom hliadky ku dverám. Eddinsona zavreli do zamrežovanej časti auta. Tam preklínal celú harrisovskú rodinu. Oproti nemu pokojne sedel strážnik, ktorý ho ignoroval a zapisoval si čosi do poznámkového bloku.

-
Na druhý deň, krátko pred večerou, zazvonil v Horizonte telefón.

Niekto zakričal na celý dom: Telefón... Eddinsonová!"

Natalie utekala dolu schodmi, vedela, že to môže byť iba Lisa, a bola veľmi zvedavá, ako sa má matka.

„Haló?"

,,Nat, čítala si dnešné noviny?"

„Nie, bola som na prednáškach. Nemala som čas."

,,Nuž, tým lepšie."

Zrazu sa jej zmocnilo hrozné tušenie, že jej obavy sa naplnili, že sa Greg Eddinson pomstil manželke.

,,Mama je..."

,,Nie, nie... je v poriadku. Ide o Rogera. Tvoj otec vrazil včera večer do ich domu a zmlátil ho."

„Čo!"

„Nežartujem, Nat. Vrútil sa tam a zbil ho. Prišla polícia a pekne-krásne odviedla strýčka Grega do chládku."

„Ach, nie." Natalie si zakryla rukou ústa.

„Myslela som si, že by si to mala vedieť."

Na druhom konci linky nastala malá pauza a potom sa ozvala: „Je... je Roger ranený?"

,,Neviem. V článku sa o tom nepísalo. Môžeš si ho aj sama prečítať. Je to na ôsmej strane ranného vydania Tribune."

Natalie si povzdychla.

,,Nat len zostaň tam, kde si, a nerozmysli si to kvôli takýmto hlúpostiam, dobre? Roger sa o seba postará a noc vo väzení môže tvojmu otcovi len prospieť."

Skôr ako Lisa ukončila rozhovor, dodala, že najprv uvažovala, že to Natalie nepovie, ale potom si to rozmyslela.

,,Volal mi Roger a pýtal sa, či neviem, kde si. Klamala som."

Na linke bolo chvíľku ticho a potom Natalie povedala sotva počuteľným hlasom:

„Ďakujem, drahá."

Natalie našla článok v Tribúne a viackrát si ho prečítala a pokúšala sa predstaviť si tú scénu.

Upokojila sa, až keď si uvedomila, že starší Harris je sudca a môže dať ľahko odsúdiť človeka, ktorý zaútočil na jeho syna a Greg si to určite zaslúži.

Pri tejto myšlienke sa Natalie na chvíľu usmiala.