Oddelené postele (Dokončené)

11.

Roger a El sa rozhodli zájsť do golfového klubu, kde mali členstvo ich rodičia a kam si odnepamäti chodievali zahrať golf alebo zajesť výdatnú nedeľnú desiatu.

Jedáleň bola poloprázdna, momentálne slúžila ako tanečný parket.

Sadli si do boxu pri  okne s výhľadom na golfové ihrisko osvetlené lampami, roztrúsenými po trávnatom hracom poli medzi odraziskom a jamkou.

Golfové ihrisko lemovalo aspoň päťdesiat druhov stromov.Siluety stromov sa odrážali v premyslene rozmiestnených svetlách.

Sadli si, Roger sa už niekoľko minút znova díval na panorámu pod nimi a El si usrkávala víno z pohára na dlhej stopke. Keď sa El zdalo, že už dosť dlho čaká, vrátila sa k téme, ktorá ju zaujímala.

„Kto je Natalie?"

Po krátkej úvahe Roger odpovedal:

„Lisina sesternica." El zdvihla pohár k perám a zamrmlala:

„A má..." potom dodala: „Má niečo spoločné s tvojou mrzutou náladou?"

Zdalo sa, že Roger je v myšlienkach kdesi d'aleko.

„Čo je také zaujímavé v tej tme?"

Obrátil sa k nej s povzdychnutím, lakte si položil na l'anový obrus a rukami si pretrel oči. Potom s privretými očami skľúčene zašomral, takže ho sotva počula:

„Dočerta."

,,Môžeš mi o tom porozprávať, Roger? Ak je to kvôli tej... Natalie, myslím, že si zaslúžim vedieť o tom. Je to kvôli nej?"

Opäť otvoril utrápene oči, zadíval sa na ňu a namiesto odpovede na jej otázku sa jej spýtal:

„Ľúbiš ma, El?"

,,Nemyslím si, že to je predmet tejto diskusie."

„Aj tak mi odpovedz."

„Prečo?"

„Pretože nedávno som uvažoval... veľa. Ľúbiš ma?"

,,Možno. Neviem s istotou."

„Aj ja som o tom uvažovala. Ani ja neviem s istotou, či ťa l'úbim, ale je to asi tak."

,,Ale El... ach, El, pomyslel si, ako oslňuje.

„Si taká krásna, že je to až absurdné," povedal Roger s utrápeným nádychom v hlase.

„Ďakujem. Dnes večer to akosi neznamená toľko, koľko to znamenalo, keď si to povedal pred týždňom alebo pred štyrmi dňami."

Neodpovedal.

„Povedzme predtým, ako sa objavila Natalie, ani neviem, ako sa volá?"

Roger si hrýzol spodnú peru spôsobom, ktorý jej bol veľmi dobre známy.

„Vydržím čakať celú noc, kým to povieš. Ja tento víkend študovať nemusím."

,,Ani ja," pripustil Roger.

„Povedal som to iba ako zámienku, pretože som sa dnes večer s tebou nechcel stretnúť."
,,Tak preto si sa na mňa vrhol ako práve prepustený väzeň?" Zasmial sa potichu a obdivoval jej chladný, ničím nenarušený pokoj.

,,Nie, to bolo sebabičovanie."

,,Kvôli čomu?"

„Kvôli minulému štvrtému júlu."

El sa v hlave rozjasnievalo. Celkom zreteľne si spomenula na hádku, ktorá sa vtedy medzi nimi odohrala.

,,Kto to bol? Natalie?" opýtala sa El jemne.