Oddelené postele (Dokončené)

30.

V deň, keď prepustili Grega Eddinsona z nápravného zariadenia v Hennepin County, duli už v celej krajine jarné vetry, iba v Bristole bola obloha ťažká a čierna ako olovo, ponášala sa na Eddinsonovu náladu.

Prudký vietor mu šľahal do členkov a ľadovými jazykmi oblizoval zamrznutú snehovú brečku pozdĺž cesty, po ktorej kráčal.

Bez gumákov sa mu šlo ťažko. Občas sa mu hladké podrážky pokĺzli na hrboľatej krajnici a popod nos zanadával.

Do Bristolu sa dostal stopom, mesto bolo koncom zimy rovnako ponuré ako diaľnica a nespokojné pod špinavou zľadovatenou prikrývkou, ktorá niesla stopy po zimnom posype pieskom a soľou.

Bol skorý podvečer, ľudia chodili so sklonenými hlavami a vyhrnutými goliermi, chránili si tváre pred zimným chladom, sotva pozreli inde než pred seba.

Greg nastúpil do mestského autobusu, ešte aj dnu štípal chlad. Sedel so založenými rukami, tuho si ich pritískal k telu a vážne pozeral z okna.

Bože, dať si tak frťana. Celé mesiace som nemal nič v hrdle, dúfali, že ma dostanú. Ha! Čo si o sebe myslia, že človeku zabránia slobodne sa rozhodnúť? Prestanem piť, keď ja budem chcieť!  Vždy som tvrdil, že to dokážem!
A dokázal som to, ako som povedal!  Ale akým právom mi to tí kurevníci nanútili. Veď ja im ukážem, len čo prídem k Haleymu, Greg Eddinson prestane piť, keď bude chcieť, a ani o deň skôr!

V Haleyho bare boli ako obyčajne všetci starí známi a zdví hali poháre.

Lakovaný barový pult pod lakťami naňho pôsobil ako balzam.

Zadymené neónové svetlo pri hracom automate ho príjemne štípalo v očiach, už si odvykol.

Greg zdvihol ďalší pohár a hodil ho do seba, potom ho silne zovrel v ruke a uvedomil si, že je stredobodom pozornosti.

Alkohol vykonal svoju špinavú robotu, všetky krivdy, ktoré život Gregovi uštedril, sa mu vracali s dvojnásobnou intenzitou.

Martha zmeravela, trasúce prsty si priložila k perám, keď počula, že niekto šramotí pri dverách. Boli zamknuté, ale v tom šťukla zámka. Dvere sa rozleteli dokorán a pred ňou sa po tácal Greg.

„Aha, čo to vidím, Martha stráži rodinný oheň," poznamenal pripito.

„Preboha, Greg" zvolala vystrašene, „už ťa pustili?"

„Pustili, došľaka, ale nie tvojou zásluhou."

„Preboha, Greg, mal si mi oznámiť, že prídeš domov."

„Načo, aby si si sem nasťahovala milenca, ktorý by ma vy hodil?"

„Zatvor dvere, Greg. Ťahá."

Tupo civel na dvere.

„Tak podľa teba je tu zima, a to si ešte nebola v base."

Otvoril dokorán a prudko buchol dvermi, ktoré udreli o zárubňu a odrazili sa. Martha sa pretisla popri ňom a zasa zavrela.

Podozrievavo na ňu hľadel, znova sa zapotácal a rukami sa držal fazóny kabáta.

„A-ako sa ti vodí, Greg?"

Kalnými očami na ňu zlostne zazrel.

„A teba to, dočerta, prečo zaujíma, Martha? Trápilo ťa to aj v novembri? Muž očakáva od ženy, že v takých chvíľach bude stáť pri ňom!"

„Povedali mi, že nemám chodiť, Greg, a prišiel domov John."

„Počul som. Stavím sa, že tí tvoji kumpáni sa postarali aj o to, aby som si nevidel vlastné decko!"