Oddelené postele (Dokončené)

15.

Nasledujúci deň bol jedným z tých skvelých dní babieho leta, ktoré útočia na zmysly. Teplo sa vrátilo, driemajúce muchy sa prebudili, obloha mala azúrovomodrú farbu, vysokoškolský areál žiaril červenkastými a zlatistými farbami symbolmi jesene.

Bol október, nové páry sa zoznamovali a Natalie sa zdalo, že všetci poslucháči univerzity tvorili dvojice. Pristihla sa, že ju priťahuje pohľad na prepletené prsty milencov, hojdavé pohyby ich bokov. A napriek tomu, že s tým vnútorne nesúhlasila, v mysli sa jej vynoril obraz Rogera Harrisa s čistými, štíhlymi rukami na volante, a utrela
si vlhkú dlaň o stehno.

Prechádzala popri bozkávajúcej sa dvojici vo vchode Tateovho laboratória. Chlapec mal ruku pod blúzkou dievčaťa, tesne nad jej driekom. Natalie nemohla od nich odtrhnúť pohľad, sledovala jeho ruku, ako sa vynára spod dievčenského odevu, potom ako jej prechádza po rebrách, až tam, kde sa od seba oddeľujú. Spomenula si na Rogerove slová, nie normálne manželstvo so všetkými povinnosťami, a hoci to isté zdôrazňovala aj ona, mala pocit, že po tele jej prebehli zimomriavky.

Neskoršie popoludní, cestou domov, zbadala na trávniku dvojicu zabratú do štúdia. Sedeli s nohami skríženými po turecky, chlapec neodtrhol oči od knihy a akoby duchom neprítomný, hladil nohu dievčaťa v okolí kolena.

Natalie mala pocit, že sa jej hlboko, v tom najtajnejšom vnútri rodí akási zvláštna, číro ženská túžba. Ale ved' som tehotná, pomyslela si a Roger Harris ma nemiluje. Napriek tomu sa tá nevysvetliteľná, tajuplná túžba nestrácala.

Po návrate do domova sa Natalie obliekla čo najjednoduchšie, aby nepôsobila tak zvodne.

Keď bola nalíčená, pozorne sa zahľadela do zrkadla. Prečo sa namaľovala tak starostlivo ako včera? Nad očami mala jemný fialkastý odtieň, pod nimi pieskovohnedý krém, líca broskyňové, pery lesknúce sa škoricovým nádychom ladili s nechtami.

Povedala si, že to nemá nič spoločné s návrhom Rogera Harrisa.

O chvíľku jej prišla Francessca povedať, že vonku čaká Roger.

Natalie zišla dolu schodmi a nastala tá prvá trocha trápna chvíľka, keď si vzájomne prezerali oblečenie a tvár. Toto
významné hodnotenie prvého dojmu jej rozbúšilo srdce.
Tentoraz mal na sebe nohavice námorníckej modrej farby, starostlivo vyhladené a sveter s výstrihom v tvare V z bledomodrej ovčej vlny. Okolo krku mal jednoduchú zlatú retiazku, ktorá akoby zdôrazňovala jeho bronzovú pokožku.

Natalie uznala, že Roger bol oblečený vždy vkusne a moderne, aj to, že sa jej to páči, a po stýkrát sa pýtala sama seba, či koná správne.

Mala pocit, akoby to ani nebola skutočnosť, že kráča cez dvere, ktoré on drží otvorené, že ho vnímala za svojím chrbtom, keď prebehli po schodoch a išli k autu.

Usilovala sa potlačiť vzrastajúci pocit familiárnosti. Spôsob, ako sa zohol, keď otváral dvere auta, pohodlie nízkeho sedadla, keď doň vkĺzla, zvuk jeho krokov, keď obišiel vozidlo, jeho svojské pohyby, keď si sadol za volant.

Potom opäť zacítila v malom priestore vôňu jeho
vody po holení a uvedomovala si všetky jeho dôverné, mimovoľne pohyby.

Už vedela, v akom poradí budú nasledovať - zápästie nad volantom pri naštartovaní, nadbytočné posunutie spätného zrkadla, pohyb hlavy dopredu a potom dozadu, aby našiel čo najpohodlnejšiu polohu, spôsob, ako necháva ruku na rýchlostnej páke, keď sa SUV odpútava od chodníka.

Dnes večer jazdil rozvážne. Namiesto CD bolo zapnuté rádio. Jemný, melodický hlas oznamoval, že je naladená frekvencia KS-95. Potom začala bez úvodu spievať skupina The Lettermen pieseň ,,Myslím, že sa zbláznim...".